Ján Papuga

V posledných mesiacoch som sa často pohyboval po zdravotníckych zariadeniach. A to nie iba v hlavnom meste. Ale aj v ňom, konkrétne na Kramároch, ktoré zvonku nevyzerajú vábivo. Navyše v situácii, keď sme bombardovaní politickou propagandou, že naše zdravotníctvo je v stave rozvojovej krajiny. Moje dlhodobé skúsenosti so zdravotníctvom hovoria o opaku (áno, uznávam veľké nedostatky, ale nemôžu sa zovšeobecňovať). V útrobách rôznych zdravotníckych zariadení som sa stretol s ochotou, slušnosťou, časovou flexibilitou, profesionalitou a s vkusnými, ba voňavými priestormi. Všetko, čo som pre svojich blízkych potreboval, som vybavil. Platby neboli takmer žiadne a vedel som si nastaviť čas na iné povinnosti, keďže sa dodržali všetky termíny ošetrení. Samozrejme, prišiel som do zariadení s úsmevom, pokojom a s trpezlivosťou. A i keď vonkajší zjav socialistických budov vyzerá odpudivo, v interiéroch som videl výraznú snahu o humanizáciu priestorov a prístupu (verím však, že iní majú opačnú skúsenosť). A nikde žiadna pleseň. Ak by aj bola, nezovšeobecňoval by som to, nevešal na internet, ale oznámil to správcovi nemocnice. Ale za mnohé roky návštev zdravotníckych zariadení som nič také ozaj nevidel a nezažil som neprístojné správanie personálu. Po takejto skúsenosti mám vysoko kritický prístup, keď počúvam, že je všetko zlé. Nie je to ideálne, ale aj vďaka ľuďom, čo im na ich práci záleží, máme v rôznych oblastiach spoločnosti štandardné alebo aj lepšie podmienky oproti dobám minulým. A keď náhodou nájdeme nejaký estetický či etický nedostatok, sú to práve ľudia, čo vytvárajú obraz o danej inštitúcii, o jej napredovaní či zlyhaní. Keď niečo nefunguje, treba situáciu riešiť otvorene, trpezlivo a slušne. Veď aj ten lekár, úradník, učiteľ môže mať zlý deň, zlú hodinu, momentálny nepokoj. Každý z nás sme to zažili vo vlastnej práci. Nie je dôvod pre to vstupovať do ostrých konfliktov a ohovárať pracovníkov za chrbtom a verejne ich pranierovať. A zovšeobecňovať, že všetko je zlé.

            Podobný náhľad je na školstvo. Všetko je zlé… Aj to je nespravodlivé zovšeobecnenie najmä vo vzťahu k mnohým pedagógom a zamestnancom, ktorí vdychujú školám príjemnú atmosféru. Aj v školách sa mnohé zmenilo a napriek ich zložitému postaveniu v deštruktívnych politických predstavách o školstve fungujú veľmi dobre a robia radosť mnohým žiakom, učiteľom i rodičom. Aj tu platí, že to je o ľuďoch. Ak má škola dobré vedenie a pozná zákonitosti súčasnej pedagogiky, rodičia si vydýchnu, nemusia suplovať školu, netrpia neustálymi konfliktmi so školským prostredím.

            Len vďaka nízkym platom a nízkej motivácii absolventov učiteľstva máme pedagógov nedostatok a sme odkázaní aj na takých učiteľov, ktorým pedagogické trendy nič nehovoria a zostali v predstave svojho dominantného postavenia nespochybniteľnej autority napriek tomu, že sa menia žiaci i celá spoločnosť. Práve dospelá spoločnosť vplýva na to, že sa deti menia – tie sa predsa nemenia samy od seba. Vnímavý pedagóg musí paradigmu žiaka reflektovať a aplikovať vo svojom pôsobení – naozaj tým prispôsobením nemyslím radikálnu redukciu učiva a zrušenie memorovania. Myslím tým profesionálnu, empatickú, individuálnu, humanistickú a partnerskú prácu so žiakmi. (Samozrejme, ruka v ruke s poctivou, odbornou a pragmatickou kvalitatívne-kvantitatívnou reformou osnov.) Presne takéto správanie vyžadujeme od lekárov, predavačov, úradníkov. A nech si o svojom postavení myslíme čokoľvek, aj škola je služba a žiak je klient, ktorého si chceme udržať pedagogicky dobre nastaveným pôsobením.

            Aj keď vysoko oceňujem pedagógov, ktorí pochopili dobu a spoločnosť, rovnako výrazne odsudzujem nesprávne konanie pedagógov, píšem o ňom a v súvislosti s mojimi deťmi ho aj riešim. Neexistuje, aby žiaci denne mali 3 – 4 domáce úlohy. A najmä také, čo neboli vysvetlené, teda musí pomáhať rodič po svojom pracovnom čase. Nie je možné tesne po vianočných prázdninách písať samé testy kvôli polročnému hodnoteniu, akoby pred týmito prázdninami nebol dostatočný priestor na skúšanie. Nie je možné dávať maličkým žiakom testy, akoby už žiadne v staršom veku nemali byť. Nemožno ich skúšať inak? Nie je možné zadávať žiakom 2 – 3 veľké písomky v jeden deň. Nie je možné nadávať žiakom, a keď oni potom prudkom reagujú, pokarhať ich poznámkou. Nie je možné neinformovať zdravo starostlivého rodiča, že sa bude písať test a jeho obsah. Súčasné deti zabúdajú a nie vždy za to samy môžu. Nie je možné nechávať deti mimo budovy školy, ak sa oneskoria. Nie je možné so žiakmi celú hodinu písať poznámky z učiva… A to uvádzam iba niektoré prehrešky voči humanizmu a pedagogike. Dobrému učiteľovi sú tieto spôsoby cudzie. A s tými inými komunikujme, pýtajme sa a vysvetľujme. Tak konám ako rodič, ako pedagóg, takto som viedol aj základnú školu. Až keď nedochádzame k zhode, riešme to inými legitímnymi spôsobmi (áno, jestvujú). Ale nie poza ich chrbát či verejným ohováraním školy, čím sa ponižuje práca dobrých učiteľov. Zasahujme do nesprávneho konania nie s cieľom ublížiť pedagógovi, ale so zámerom napraviť jeho konanie.

            Predstavu o školstve (a o štáte vôbec) nesmieme mať na základe konania menšiny nerozhľadených a zle konajúcich pedagógov. Vyžadujme zmeny v prístupe k žiakom, motivujme pedagógov, konštruktívne s nimi diskutujme. Zmeny v spoločnosti si vyžadujú zmeny v pedagogike. Pri zachovaní kvality vzdelávania a úrovne školskej výchovy. A to je v rukách celej spoločnosti. Poďme spolu naprávať veci. Tam, kde to funguje, chváľme, tam, kde to nefunguje, pomáhajme. 

*

*

*

*

*

ĎAKUJEM ZA PREČÍTANIE!

*

Skutočná zmena školstva = skutočná zmena spoločnosti = skutočná zmena politiky.

*

AKTIVAČNÁ VÝZVA:

Keď sa s mojím textom stotožňujete, šírte ho, zdieľajte, posielajte na e-maily, aby sa dostal do širšieho povedomia, aby sa zo slov stali činy, aby sa veci začali meniť. Sprostredkujte môj text ľuďom, ktorí nechodia na blogy. Text je verejný, netreba môj súhlas na jeho šírenie. Posielajte ho aj politikom, stranám, ministrom, inštitúciám,  médiám.

*

DISKUSIA:

Milí čitatelia a priatelia, myslite kriticky a nezávisle. Nebuďme ako politici a médiá. Odborná, slušná a zmysluplná diskusia vie zmeniť mnohé veci. Odpovede na komentáre k tomuto blogu na tejto platforme NEPÍŠEM, nesledujem ich, nevyjadrujem sa k nim aj z dôvodu, že autori komentárov majú neraz anonymné ID a môžu byť medzi nimi provokatéri, čo nechcú alebo nevedia pochopiť môj text a neraz prechádzajú k osobným invektívam pod neidentifikovateľným menom. S takýmito ľuďmi nemám dôvod diskutovať, resp. sa s nimi diskutovať nedá. V PRÍPADE, ŽE MÁTE ZÁUJEM O KONŠTRUKTÍVNU PRIPOMIENKU A MOJU REAKCIU NA ŇU, NEVÁHAJTE SA SO MNOU SPOJIŤ PROSTREDNÍCTVOM UVEDENÝCH KONTAKTOV. V prípade, že chcete pravidelne, konštruktívne, vecne a odborne verejne komunikovať so mnou a inými ľuďmi, pridajte sa do FB skupiny Školoveda.   

*

AUTOR: PhDr. Ján Papuga, PhD. * pedagóg (slovenčina – estetika), spisovateľ, aktivista, vydavateľ, tvorca didaktických dokumentov, odborník na školstvo, zakladateľ pedagogickej koncepcie Konštruktívna školoveda – hľadanie strednej cesty

*

KONTAKTY: Bratislava-Rača, Bernolákovo * janpapuga@gmail.com * FB: Ján Radomil Papuga * IG: Ján Papuga * YT: Ján Papuga * TG: Ján Papuga, školstvo – pedagogika – politika

* 

PUBLIKAČNÁ ČINNOSŤ: https://janpapuga.sk/publikacna-cinnost/

*

FB SKUPINY: Spoločenstvo slovenčinárov, priateľov školy a vyučovania * Školoveda * Ján Papuga – školstvo, pedagogika, politika * Knihy Jána Papugu

*

BLOG PRAVDA: janpapuga.blog.pravda.sk

*

WEB: www . janpapuga . sk