Ján Papuga

Snažím sa na rôzne javy spoločnosti pozerať bez príklonu k extrémom. Napokon, tak mi to hovorí aj moje pedagogické povolanie, v ktorom musíte byť prostredníkom, nie tým, čo žiakov polarizuje a vyvoláva v nich nenávisť.

Tú necítim ani v súvislosti s chalanom, čo napísal pred gymnáziom, ktoré mal navštíviť premiér Fico, tvrdé vulgarizmy. I keď jeho krátka minulosť svedčí o istej patopsychológii. Ide však o odsúdeniahodný čin, čo zaktivizoval niektoré naše médiá viac ako zlacnenie masla. Súvisí s hodnotami, s výchovou, s humanizmom, teda s prvkami, ktoré sa zo súčasnej spoločnosti vytrácajú. Veď je demokracia, ktokoľvek môže robiť čokoľvek. A tým sa mení naše spolužitie na boj. Ja však pred touto anarchiou uprednostňujem okrídlenú, no nadčasovú  zásadu o slobode, ktorá sa končí tam, kde sa začína sloboda iného. Nech by sme boli akokoľvek liberálne nastavení, spoločnosť musí mať poriadok a pravidlá, inak sa všetky dôsledky nijako nekontrolovaných činov vrátia nám, bežným občanom. Vlastne sa tak už deje. Rezignovali sme na zodpovedné konanie, a to pociťujeme denne. Stačí vysloviť nejaký opačný názor (ako sme si to želali pri prevrate) a už schytávate nadávky, vyhrážky, klebety, klamstvá (ľahko podložené výtvormi umelej inteligencie), prepustenie z práce, šikanovanie, hrozbu… a vulgarizmy. Dokonca aj fyzické útoky či prenasledovania. A môžete byť čímkoľvek. Politikom, úspešným lekárom či vodičom autobusu. No na rozdiel od majetnejších či vyššie postavených máte takmer nulové možnosti, ako sa brániť. Internet je plný ubližujúcich konaní, ale to sa deje aj na uliciach, vo firmách, školách, krčmách a pod. Verbálne útoky sa neraz ignorujú, teda môžete čeliť takejto šikane veľmi dlho. Ani správcovia sociálnych sietí nereagujú na verbálne ponižovanie. Bežný človek si ťažko poradí a jeho nemohúcnosť sa môže zmeniť na nenávisť. A tá sa môže ventilovať neprijateľným spôsobom.

Politici by mali byť vraj odolnejší voči verbálnym osočovaniam. Potom sa však nečudujme, že slušní, bezúhonní, odborní a šikovní ľudia, ktorých by sme v riadení štátu potrebovali, do politiky nejdú, lebo nemajú chuť čeliť neobmedzeným invektívam voči nim, dokonca voči ich rodine. Možno aj preto máme v politike málo skutočných osobností. A ak, zmenia sa vplyvom útokov na nevrlých ľudí, ktorým na národe nezáleží a sú plní zlosti.

V súčasnom stave rozdrobenia spoločnosti je veľmi dôležité trestať aj zdanlivo neškodné verbálne napádania. Nech ide o kohokoľvek. Veď ich pôvodca nemusí ísť do basy. Stačila by odstrašujúca pokuta. Ak sa niečo nezmení, takéto spôsoby správania nezastavíme a začnú ničiť životy bezúhonných občanov. V medializovanom prípade teda plne schvaľujem zásah polície. Je však nevyhnutné, aby sa takto rýchlo pristupovalo pri každej agresii (Koľko politikov beztrestne zahlcuje priestor hrubými prejavmi bez sankcií?). Inak si vychováme ešte agresívnejšie, vulgárnejšie a morálne rozvrátenejšie generácie (aj to sa už deje).

Pri mladých ľuďoch som ako pedagóg zvyknutý na vulgarizmy. Uznávam, že sú situácie, kedy majú opodstatnenie, hoci tie najhrubšie ja osobne nevyužívam. U žiakov ich napriek tomu netolerujem, vždy ich rázne upozorním, keď ich začujem. Uvedomujem si, že pedagógovia a niekedy aj rodičia majú malý vplyv na elimináciu hrubého správania. Najmä v spoločnosti, kde sa oslavujú škandalózne populárne osobnosti. Vulgarizmy sa často používajú vo firmách, v spoločnosti vysoko postavených ľudí i vzdelaných ľudí, v kruhu umelcov a pod. Sú všade. Stačí sa zúčastniť futbalového zápasu tínedžerských družstiev. Hrubosť od trénerov, hráčov i divákov, neraz rodičov z lavičiek. Deti takéto správanie napodobňujú, a tým sme v jednom kolobehu. A v rámci bezbrehej slobody (radšej) nezasahujeme do správania detí.

U detí je vulgarita o to závažnejšia, že nemajú často rozum, predstavu a skúsenosť s dôsledkami nesprávneho konania. Nadávky si rýchlo osvoja, až im v mysli zneutralizujú, no ich dôsledky majú v hmlistých predstavách. S ľahkosťou nadávajú či konajú agresívne pod vplyvom emocionálnych vypätí, ako sa to možno stalo spomínanému študentovi. Aj keď teraz prežíva pár minút slávy, dôsledky jeho konania môžu negatívne ovplyvniť jeho ďalšie pôsobenie. Práve istú racionalitu pri riešení rôznych problémov a konfliktov musíme deťom pravidelne vštepovať. Zabudlo sa, že dieťa nemôže byť samorastom a musí sa učiť dospievať, keďže nie je psychicky pripravené byť samostatným a zodpovedne konajúcim. Ak ho necháme bez výchovnej intervencie, vráti sa to najmä rodičom v podobe mnohých problémov.

V školách sa zase nevytvára priestor na to, aby sa žiaci dokázali konštruktívne a nezávisle vyjadriť svoj názor, nesúhlas, protest. Zároveň sa učitelia obávajú zasahovať do  výchovy rodičov a rezignujú na rozvíjanie správania sa žiakov. Žiaci sa neučia dôslednému kritickému mysleniu, aby ich hlavným zdrojom informácií neboli akékoľvek neobjektívne masmédium či informácia z druhej ruky. A keď sa žiakom nevenuje takáto pozornosť, netreba sa čudovať tomu, že deti nesúhlas vyjadrujú zúfalými činmi, ktoré nevedú k riešeniu, naopak, spôsobujú ďalšie problémy. Nečudujme sa potom frontom, ktoré v spoločnosti vznikajú. Sú budované už u dospievajúcich ľudí ignoráciou kompetencií, ktoré potrebujú na fungovanie v spoločnosti.

Nech si čokoľvek myslíme o premiérovi, už z úcty k jeho voličom a k tomu, že v mnohých oblastiach riadi krajinu, reprezentuje demokraticky zvolenú vládu a je rešpektovaným politikom, si zaslúži aspoň diplomatické správanie namiesto tvrdého osočovania. To vôbec neznamená, že nesmie čeliť kritike! Ale znižovanie dôstojnosti akéhokoľvek človeka vulgarizmami nie je prejavom slobody prejavu. Považoval by som to dokonca za porušovanie ľudských práv toho, čo je cieľom útoku. Aj v prípade politika. Prečo na chodník pred školou nenapísal: Čo ste vybavili v Rusku, pán premiér? Nemienite za stav štátu odstúpiť? A pod. Niektorí študenti sa chceli v deň prednášky obliecť symbolicky do čierneho. Ak to vyšlo z ich hlavy, nech sa páči, je to legitímne vyjadrenie postoja. Ale agresia, konflikt, hrubé vyjadrovanie či správanie pokazia aj dobre mienený zámer. A môže to viesť k sebazničujúcemu fyzickému útoku, ktorým si mladý človek ovplyvní celý život.

Aj keď jednoznačne odsudzujete konanie študenta, ktorý má vo svojom živote už niekoľko tienistých období a je zjavne dôsledkom zanedbania vzdelávania a výchovy v rodine i v škole, nepovažujem ho za najhoršieho protagonistu protipremiérskeho činu. Na ňom tvrdo parazitujú nepriatelia súčasného premiéra napriek tomu, že spáchal protispoločenský čin. Nekompromisne teda odsudzujem dospelých, čo jeho čin schvaľujú, oslavujú, honorujú, dokonca prirovnávajú k činom študentov v Nežnej revolúcii (čo považujem za primitívnu paralelu). Vulgárne či iným spôsobom neprijateľné správanie nemá byť cestou k hviezdnej sláve a prototypom správania sa pre mladých ľudí. Považujem takéto konanie dospelých (sú medzi nimi aj známi politici a vplyvní novinári) za nezodpovedné a nemorálne. Týmto hlásia mladým ľuďom, že deštruktívnosť je cestou riešenia problémov. No už dnes sme svedkami, že to, vytvára rozvrátenú spoločnosť (hádky oboch politických táborov sa spustili priam masovo). Navyše sa spochybňuje práca polície, ktorá pri vysokom ústavnom činiteľovi skrátka musí konať. A že to išlo tak rýchlo, nuž to sú tie neuvedomené dôsledky konania mladých: zanechal veľmi ľahké stopy na jeho odhalenie. Nehovorím, že by ho za vulgarizmy mali odsúdiť. Ale rozhodne to nie je výnimočný čin, za ktorý by mal dostať metál. Teda konanie jeho dospelých fanúšikov zaslepených nenávisťou je vrcholne nezodpovedné vo vzťahu k spoločnosti, k dospievajúcim ľuďom, k deťom.

Vinníkov takýchto pribúdajúcich činov je oveľa viac. A nezmiznú, ani keď sa zmení vláda. Podobné činy sa budú opakovať a stupňovať z oboch strán. A vinníkom nie je jeden mladý človek. Vinných je oveľa viac. Na rozdiel od detí títo vinníci už nadobudli status dospelého. O to viac sú ich činy nebezpečnejšie. Je veľmi potrebné spraviť niečo, aby sa vulgarita či útoky nestali rutinou. Aby sa nezmenili na skazonosné konflikty medzi občanmi jedného malého národa, ktorý na prežitie potrebuje pokoj a súdržnosť.

PS1: Ďakujem svojim žiakom, že si uchovávajú česť a pred nevhodným konaním uprednostňujú rozmýšľanie a pýtajú sa.

PS2: Aktívny politik môže mimo volebnej kampane s apolitickou témou školu pokojne navštíviť a prihovoriť sa žiakom. Na školách sa nesmie robiť politická kampaň, manipulácia a nesmú sa šíriť nepravdivé informácie.

*

*

*

*

*

ĎAKUJEM ZA PREČÍTANIE!

*

Skutočná zmena školstva = skutočná zmena spoločnosti = skutočná zmena politiky.

*

AKTIVAČNÁ VÝZVA:

Keď sa s mojím textom stotožňujete, šírte ho, zdieľajte, posielajte na e-maily, aby sa dostal do širšieho povedomia, aby sa zo slov stali činy, aby sa veci začali meniť. Sprostredkujte môj text ľuďom, ktorí nechodia na blogy. Text je verejný, netreba môj súhlas na jeho šírenie. Posielajte ho aj politikom, stranám, ministrom, inštitúciám,  médiám.

*

DISKUSIA:

Milí čitatelia a priatelia, myslite kriticky a nezávisle. Nebuďme ako politici a médiá. Odborná, slušná a zmysluplná diskusia vie zmeniť mnohé veci. Odpovede na komentáre k tomuto blogu na tejto platforme NEPÍŠEM, nesledujem ich, nevyjadrujem sa k nim aj z dôvodu, že autori komentárov majú neraz anonymné ID a môžu byť medzi nimi provokatéri, čo nechcú alebo nevedia pochopiť môj text a neraz prechádzajú k osobným invektívam pod neidentifikovateľným menom. S takýmito ľuďmi nemám dôvod diskutovať, resp. sa s nimi diskutovať nedá. V PRÍPADE, ŽE MÁTE ZÁUJEM O KONŠTRUKTÍVNU PRIPOMIENKU A MOJU REAKCIU NA ŇU, NEVÁHAJTE SA SO MNOU SPOJIŤ PROSTREDNÍCTVOM UVEDENÝCH KONTAKTOV. V prípade, že chcete pravidelne, konštruktívne, vecne a odborne verejne komunikovať so mnou a inými ľuďmi, pridajte sa do FB skupiny Školoveda.   

*

AUTOR: PhDr. Ján Papuga, PhD. * pedagóg (slovenčina – estetika), spisovateľ, aktivista, vydavateľ, tvorca didaktických dokumentov, odborník na školstvo, zakladateľ pedagogickej koncepcie Konštruktívna školoveda – hľadanie strednej cesty

KONTAKTY: KONTAKTY: Bratislava-Rača, Bernolákovo * janpapuga@gmail.com * FB: Ján Radomil Papuga * IG: Ján Papuga * YT: Ján Papuga * TG: Ján Papuga, školstvo – pedagogika – politika 

PUBLIKAČNÁ ČINNOSŤ: link

FB SKUPINY: Spoločenstvo slovenčinárov, priateľov školy a vyučovania * Školoveda * Ján Papuga – školstvo, pedagogika, politika * Knihy Jána Papugu

BLOG PRAVDA: janpapuga.blog.pravda.sk

WEB: www . janpapuga . sk; https://janpapuga.sk/2materialy/