Ján Papuga

            Sexuálna výchova alebo aspoň sexuálne aspekty dospievania sú súčasťou výchovno-vzdelávacieho procesu veľa rokov. A boli súčasťou vyučovania aj pred revolúciou v čase socializmu. Táto téma sa rozvíja na hodinách biológie (prírodopisu), chémie, etickej výchovy, občianskej výchovy, sčasti na telesnej výchove a formou diskusie o rôznych literárnych príbehoch o dospievajúcich deťoch aj na literatúre. Neraz školy spolupracujú s profesionálnymi odborníkmi (psychológovia, lekári, špeciálni pedagógovia), ktorí pripravujú pre žiakov osobitné hodiny zamerané na aspekty dospievania. Známe sú aj výchovné koncerty alebo divadelné hry, ktoré prostredníctvom estetického cítenia otvárajú rôzne aspekty dospievania.

            Natíska sa teda otázka, prečo sa stále viac a viac hovorí o zavedení sexuálnej výchovy do škôl formou osobitného predmetu, resp. prečo sa požaduje, aby sa táto oblasť vyučovala explicitnejšie, teda detailnými zábermi na ľudskú intimitu, ktoré predstavujú niektoré nové publikácie. Pýtam sa to aj preto, lebo jestvujú mnohé a rovnako dôležité aspekty výchovy a vzdelávania, ktoré by sa v školách mali vyskytnúť, aby z našich žiakov nevyrastali ľudia, ktorí budú ničiť spoločnosť ako politici alebo budú v rôznych aspektoch života zmätení. Preto by som rovnako ako zástancovia sexu v školách bojoval za zavedenie alebo výrazné posilnenie ekologickej, masmediálne, humanistickej, zdravotnej, sociálnej, občianskej, športovej, etickej, estetickej, multimediálnej (informatickej), kritickej, čitateľskej, regionálnej, multikultúrnej výchovy alebo gramotnosti. Všetky uvedené témy sú po dôkladnejšom pohľade veľmi dôležité pre budúci život našich žiakov, budúcich dospelých občanov. Samozrejme, vrátane sexuálnej, vzťahovej či rodičovskej výchovy v miere, ktorú naznačujem v tomto článku.

            Nedokážem pochopiť cieľ tých, čo potrebujú aplikovať sexuálnu výchovu v tej najintímnejšej podobe. Svedčia o tom mnohé publikácie, ktoré sa priam vyžívajú v detailných opisoch sexuálnych orgánov a sexuálnych praktík. Najmä v situácii, keď v rámci biológie máme podrobný, odborný a vecný opis pohlavnej sústavy, pôrodu a vedenie k zdravému sexuálnemu životu. Jasné, teraz keď napíšete niečo na tému sexuálna výchova, nebodaj vydáte kontroverznú knihu, vzbudíte o svoju osobu záujem aj za cenu polarizácie spoločnosti. Takto by sa to však nemalo robiť, lebo potom sa odmietajú aj veľmi dôležité aspekty „sexuálnej“ výchovy. Pobúria sa rodičia, príp. učitelia, ktorí sú v tejto oblasti konzervatívnejší alebo chcú túto tému rozoberať v rámci svojej rodiny, na čo majú úplné právo. Možno keby sa ustúpilo z extrémistického a ideologického poňatia „sexuálnej“ výchovy, dal by sa vytvoriť spôsob, ako vhodne a hlavne systémovo viesť deti cestou dospievania. Nechápem však ten tlak na to, aby žiaci čelili naturalistickému zobrazeniu intimity.

            Keď vedieme ako pedagógovia žiakov rôznymi témami, musíme si neraz vytýčiť cieľ, ktorý chceme na hodinách dosiahnuť. V sexuálnej výchove by sa mali verbalizovať podobné ciele. Dúfam, že cieľom priaznivcov detailnej sexuálnej výchovy nie je to, aby sa deti predčasne sexualizovali (niektorí takúto výchovu chcú už v materských školách). Radšej sa sústredím na iné preventívne ciele: predčasné sexuálne aktivity, skoré tehotenstvo, sexuálne zneužívanie detí, choroby súvisiace so sexom. Ani pri jednej z uvedených naliehavých tém však nevidím dôvod na detailné spoznávanie sexu. Najmä v súvislosti s tým, že sa žiaci učia o ľudskom tele na biológii. Okrem iného, patologické javy detskej sexuality sa vyskytujú iba v niektorých spoločenských skupinách či oblastiach Slovenska alebo sú ojedinelé a ťažko predvídateľné. Istá časť rodičov a možno aj škôl nevedie deti k tomu, čo sa v oblasti sexuality má a nemá. Nie je to však dôvod celoslovensky zaviesť predmet o sexe, nepredpokladáme, že alarmujúca väčšina detí je sexuálne promiskuitná a absolútne nevzdelaná. Isto, ak sa takéto niečo deje, je potrebné, aby kompetentní zamerali pozornosť priamo na oblasť, kde sa sexuálne deviácie dejú, a okamžite pomohli dieťaťu vystavenému sexuálnym problémom.

            Zložitejšie je to od veku 15 rokov dieťaťa, keď si ono myslí, že je už dospelé, lebo má občiansky preukaz. Predpokladáme, že sa môže stať, že začne byť sexuálne aktívne, čomu však nezabránime aj z toho dôvodu, že súčasné deti skôr dospievajú. Ale ani pri takomto predpoklade nemôžeme byť pasívni. Otvárajú sa témy etickej zodpovednosti k partnerom, ochrany pred neplánovaným počatím, ochrany pred zneužívaním a chorobami. Ako pedagógovia sa môžeme pokúsiť nepriamo ovplyvňovať skorý sexuálny život. Ale nie prostredníctvom poukazovania na detaily pohlavných orgánov či odhaľovania rôznych erotických praktík. Som presvedčený, že 15-ročný žiak dôkladne pozná svoje pohlavné orgány a ich funkcie. A ak ich nepozná, zlyháva tu aj rodina, ktorá by mala byť primárna v sprevádzaní dospievaním. Ak nie je, nech jej škola pomôže hovoriť s vlastnými deťmi o sexe. Môže tu však byť aj iný problém – tak ako niektoré deti skôr vyspievajú, sú aj deti, čo zaostávajú vo vývine a nezaujímajú sa ešte o sexualitu, je im smiešna, nachádzajú sa ešte vo svete hier. Takéto deti môže masívny sexuálny obsah zneistiť a možno aj priviesť k predčasným sexuálnym experimentom. Dôležité témy dospievania treba individualizovať, prispôsobovať mentálnemu veku žiakov, prípadne ich riešiť v menších skupinkách, nie hovoriť o intímnej téme hurá systémom v rámci celej triedy alebo prostredníctvom rôznych projektov či organizácií, čo chcú so žiakmi hovoriť o sexe. Možno by sa na takýto prístup dali využiť odborné podporné tímy, ktoré sa stávajú súčasťou škôl. Téma sexu totiž nemôže byť ako výpočet povrchu kvádra. Že sa jednoducho hodí medzi všetkých žiakov, odučí sa, precvičí a predpokladá sa, že sa to všetko všetci žiaci zaraz naučia. 

            Namiesto explicitného vedenia žiakov k sexu by som rozhodne uprednostnil veľmi dôležité témy, ktoré som už naznačil: sexuálna zodpovednosť, sexuálne zdravie, ochrana pred sexuálnymi deviáciami. Či už žiaci budú experimentovať so sexuálnymi aktivitami, či nie, nemali by sa navádzať na to, ako sa to robí, ale aké dôsledky treba očakávať zo sexuálne nepremysleného správania, prispôsobiac sa mentalite triedy, jej jednotlivcom, regiónu, v ktorom žiaci žijú a požiadavkám ich rodičov. Určite musí byť veľmi dôležitou témou sexuálne násilie a ochrana pred ním. No škola nemôže byť výlučným mentorským orgánom. Dôležité je viesť k takejto výchove aj rodiny a najmä spoločenstvá, ktoré vedú kontroverznejší (asociálnejší) domáci život. Škola môže byť v procese mentoringu nápomocná, no nemala by sa snažiť suplovať rodičovskú výchovu. Je vysneným ideálom to, že by škola mala moc meniť životy detí aj v čase mimo vyučovania. Môže však byť nápomocná, no pomôcť musí i štát. Rozhodne však nedosiahneme želaný stav zachádzaním do intímností detskej a mládežníckej sexuality, čo sa môže stretnúť oprávnene aj s nevôľou verejnosti. Okrem toho, nie vždy sú sexuálne debaty s maloletými v podstate s cudzím (nerodinným) človekom vhodné.   

            Nemám rád pomenovanie sexuálna výchova, keďže sa jej vymedzenie zväčša zužuje na oblasť sexu, čo je mylné vnímanie. Volajme túto oblasť napríklad sprievod dospievaním. Sem však nepatrí len sex, ale treba sem zaradiť aj štandardnejšie témy, ktorým treba venovať náležitú pozornosť: rodičovstvo, láska, partnerstvo, výchova detí, starostlivosť o chorého, vzťah k rodičom, pomoc rodičom a rodine a pod. Sú to nesmierne dôležité témy, na ktoré sa zabúda, keďže marketingovo a mediálne je úspešnejšie, keď sa hovorí o sexe v školách, resp. o tom nešťastnom pojme – sexuálna výchova. Dobre to znie pre časť ľudí, no veľkú časť to naladí negatívne. Tým je úspech zaručený, ľudia sú pohádaní a opäť sa zabudne na veľmi dôležité kompetencie, ktoré má škola zastrešovať, aby v spolupráci s rodinou vychovala zo žiakov zodpovedných a rozumných ľudí, občanov, budúcich rodičov či partnerov. So zdravou sexualitou.

            V súvislosti s marketingovým náhľadom na školstvo sa v „sexuálnej“ výchove zvýrazňuje (niekedy až vnucuje) téma homosexuality či skratka LGBT. Obe strany, či liberálnejšia, či konzervatívnejšia, musia uznať to, že homosexuálne orientovaní ľudia sú súčasťou našej spoločnosti od počiatku histórie po súčasnosť. Sám som učil niekoľko skvelých mladých ľudí, čo si isto cielene a sami od seba nepovedali, že budem homosexuálom a nájdem si partnera rovnakého pohlavia. Isto, vo vyššom veku (niekedy aj ako súčasť puberty) sa objavujú prípady, keď aj heterosexuáli rozmanite sexuálne experimentujú s človekom rovnakého pohlavia. Označuje sa to termínom bisexualita, čo nie vždy musí byť sexuálna deviácia. A nemusí byť ani trvalou orientáciou. Poznáme mnoho ľudí a osobností, u ktorých prišlo k poznaniu svojej orientácie vo vyššom veku, keď si už založili vlastné rodiny. A možno to bolo aj preto, že sa obávali prezradiť svoju ozajstnú orientáciu. Rešpektovanie sexuálnej menšiny v tomto prípade je legitímnou školskou témou. Lebo aj samy deti dokážu poriadne zatlačiť na niekoho, kto sa odlišuje, v tomto prípade na človeka s homosexuálnou orientáciou (väčšinou to je na ňom vidieť). A skúste si teraz predstaviť pubertiaka so všetkými problémami tohto veku a ešte pod tlakom toho, že vie, že je homosexuálne orientovaný a radšej to tají. Musí to byť utrpenie. O to viac, keď sa mu ľudia, rovesníci vysmievajú. A možno práve to dospeje k tomu, že sa takéto dieťa uchýli k sexuálnym deviáciám alebo padne do náručia človeku, čo ho chce iba zneužiť. Alebo uvažuje o samovražde…

            Téma tolerancie sexuálnych menšín rozhodne patrí k výchove dospievaním. Rovnako treba tolerovať aj to, čo sa niekedy stáva – že sa človek cíti ako opačné pohlavie. Tu však treba rozlišovať, či ide o chvíľkový pocit súvisiaci s ťažkým vekom tínedžera, alebo ide o závažnú hru prírody, keď človek trpí vo svojom pohlaví. Isto, sú aj ľudia, ktorí rôzne svoje transformácie berú ako exhibíciu, čo treba odlišovať. Ak chceme túto tému na hodinách otvoriť, rozhodne treba odmietnuť to, že si človek, tínedžer, môže zmeniť pohlavie kedykoľvek si povie a aj bez konzultácie s odborníkmi či rodičmi. To je veľmi nebezpečný trend, ktorý sa k nám tisne zo západu a môže mať na detské osudy veľmi zlé následky.  Zmena pohlavia je aj dnes možná, no musí jej predchádzať rad dôkladných odborných vyšetrení, než sa pristúpi k definitívnemu odbornému rozhodnutiu, teda k operačnej transformácii pohlavia. Nemôže to byť rutina ako nejaká bežná plastická operácia. A už vôbec nie u detí, ktoré neraz nevedia spraviť komplexné rozhodnutie bez vnímania dôsledkov. Je to ako v časoch, keď vychádzal Harry Potter. Veľmi veľa detí zrazu chcelo nosiť okuliare a klamalo u lekárov, že nevidia. Keby to bolo možné, možno by si niektoré z nich nechali svojvoľne poškodiť zrak, aby mohli nosiť okuliare. K rovnakému nenávratnému poškodeniu dochádza pri amputácii pohlavných orgánov.                   

            Takže toleranciu k vyššie uvedeným ľuďom treba rozvíjať práve tak, ako toleranciu k iným menšinám a skupinám. Žiadna z týchto tolerancií nie je nižšie ani vyššie. Vo všetkých ide o ľudskosť a rešpekt k inakosti. Rozhodne však odmietam viesť deti k tolerancii prostredníctvom šírenia agendy, že dúhové pochody, kde sú ľudia viac odhalení ako oblečení, sú normálne a prístupné deťom, že sa tam môžu predvádzať sexuálne praktiky, že je normálne zo seba robiť idiota, ktorý nemá žiadne pohlavie alebo sa považuje za mimozemšťana, ktorému zo zadku trčí chvost… To na pôdu vedeckej školskej inštitúcie nepatrí. Človek je človek, penis je penis, pes je pes, lopta je lopta. Buď je niekto žena, alebo muž, príroda dala každému človeku jednoznačné odlišovacie znaky. Ak niekto pozérsky spochybňuje tieto vedecké hodnoty a predstiera, že je skriňa alebo bezpohlavný, patrí na psychiatriu, nie pod legislatívu, ktorá mu umožní hocikedy uzákoniť rôzne momentálne podoby jeho schizofrénie či nálady byť čím len chce. Opätovne však zvýrazňujem (lebo mnohí nevedia čítať texty s porozumením), že moje odmietanie sa netýka ľudí, čo majú homosexuálnu orientáciu alebo dlhodobo trpia tým, že sú preukázateľne zajatí v pohlaví, ktorým sa necítia. Sexuálna výchova v podstate ako dobrá téma sa pre podsúvanie takýchto neracionálnych ideológií, dokonca by som povedal zvrátenej politickej agendy, stala kontroverznou témou a vytlačili sa z nej témy, ktoré sú pre dospievajúceho človeka určite dôležité a potrebné.  

            Za stranu, v ktorej som za školstvo, by som zaviedol aj na rozvíjanie vyššie uvedených tém jeden komplexný predmet, ktorý by zlúčil etiku, občiansku a rôzne druhy výchov do jednej dvojhodinovky (delenej na skupiny), ktorej náplňou by bol neideologický sprievodca dospievaním a životom vôbec. Počas celého štúdia, teda pravidelne a systematicky, bez nutnosti navýšenia počtov vyučovacích hodín, keďže mnohí navrhovatelia rôznych predmetov si myslia, že deti môžu byť v škole 8 – 10 hodín denne, a preto chcú zavádzať nové a nové predmety. Predmet by sa viedol bez akýchkoľvek ideológií, propagandy, bez vnucovania sexuálnych ideológií, nezmyselných náhľadov na život a bez predčasnej a necitlivej sexualizácie žiakov. Takýto predmet však nemôže viesť učiteľ, ktorý potrebuje iba naplniť úväzok bez poznania tém a metodiky. Rozhodne to nemôže prezentovať ani laik, čo nemá nič s pedagogikou či s iným odborom súvisiacim s deťmi. Tí, čo predstúpia pred žiakov s hocijakými témami, musia byť odborníci a musia mať rovnaké pedagogické predpoklady ako učitelia či iní odborníci. Nemôžeme k deťom púšťať kadejakých pseudoodborníkov, celebrity, influencerov či iných, čo si myslia, že komunikácia so žiakmi je zábava. A rozhodne sa témy vedenia detí cestou dospievania musia stať súčasťou pedagogických vysokých škôl, aby každý jeden absolvent pedagogiky vedel pristupovať k témam života objektívne, bez ideológie, empaticky, individuálne a hlavne primerane. A aby zároveň dokázal mentorovať rodičov.               

            Dnešná spoločnosť kladie na človeka a na naše deti veľmi veľa nárokov. Nie je v možnostiach školy a už vôbec nie bez spolupráce s rodinou reflektovať všetky požiadavky života. Zároveň však škola nemá ignorovať požiadavky súčasnej spoločnosti. To sa však deje málokedy, školy aj bez politických doktrín často ponúkajú oveľa viac ako akademické vyučovanie. Aj v oblasti tém dospievania sa dejú mnohé aktivity, ktoré môžu žiakom pomôcť. A študovaní pedagógovia to zväčša robia tak, že citlivo pristupujú k detským individualitám, keďže máme empatickejší prístup k žiakom ako rôzni ideológovia, čo chcú prikazovať celému Slovensku ako učiť.

            Vyučovanie výchovných tém je potrebné rozšíriť o komplexnejšie témy života, o ponúknutie pomoci rodinám a najmä o to, aby aktivita pomáhajúca žiakom nebola jednorazová, a tým neefektívna, ale opakovala sa, napr. formou osobitného predmetu sumarizujúceho viacero tém a predmetov, ktorý som navrhol. Odmietam, aby sa zo sexuálnej výchovy robil mediálny marketing, osobitný predmet zameraný na sex, predmet predčasne a skupinovo zaúčajúci žiakov v úzkej oblasti sexuality. Určite sa pri citlivejších témach nevyhneme intímnejšiemu nazeraniu, avšak aj to má mať primeranú (pedagogickú) formu. Oblasť života a sexuálneho života je veľmi závažná časť dospievania, ktorú treba reflektovať odborným a empatickým prístupom v spolupráci s rodičmi. Nemá o nej rozhodovať kadekto len z pozície moci s rôznymi škodlivými a možno aj pokútnymi cieľmi…     

*

*

*

*

*

*

*

Skutočná zmena školstva = skutočná zmena spoločnosti = skutočná zmena politiky.

*

Zdieľajte…

*

O AUTOROVI TEXTU: PhDr. Ján Papuga, PhD. * pedagóg, spisovateľ, aktivista, člen politickej strany Život – NS za rezort školstva, zakladateľ pedagogickej koncepcie Konštruktívna školoveda – hľadanie strednej cesty * Bratislava-Rača, Bernolákovo * KONTAKTY: janpapuga@gmail.com  * FB: Ján Papuga * FB: Ján Papuga Život – NS, školstvo * IG: Ján Papuga * FB skupina: Spoločenstvo slovenčinárov, priateľov školy a vyučovania * FB skupina: Školoveda * Blog Pravda: janpapuga.blog.pravda.sk * Youtube: Ján Papuga * www . janpapuga . sk * AKTIVAČNÁ VÝZVA: Šírte tento text, aby sa zo slov stali činy. Zdieľajte ho, je verejný, netreba môj súhlas. Sprostredkujte môj text ľuďom, čo nechodia na internet. Posielajte ho politikom, stranám, ministrom, inštitúciám,  médiám. Ak sa s textom stotožňujete, je potrebné, aby sa dostal do povedomia. Aj takto sa menia veci. V prípade, že chcete poznať moju koncepciu a chcete konštruktívne, vecne a odborne komunikovať s inými ľuďmi, pridajte sa do FB skupiny Školoveda alebo mi napíšte na uvedené kontakty. * DISKUSIA NA BLOGU: Odpovede na komentáre k tomuto blogu na tejto platforme nezverejňujem, nesledujem, nevyjadrujem sa k nim aj z dôvodu, že autori komentárov majú neraz anonymné ID a môžu byť medzi nimi provokatéri, čo nechcú alebo nevedia pochopiť môj text a neraz prechádzajú k osobným invektívam pod neidentifikovateľným menom. S takýmito ľuďmi nemám dôvod diskutovať, resp. sa s nimi diskutovať nedá. V PRÍPADE, ŽE MÁTE ZÁUJEM O KONŠTRUKTÍVNU PRIPOMIENKU A MOJU REAKCIU NA ŇU, NEVÁHAJTE SA SO MNOU SPOJIŤ PROSTREDNÍCTVOM UVEDENÝCH KONTAKTOV. Odborná, slušná a zmysluplná diskusia vie zmeniť mnohé veci. Osobné invektívy a vulgárne vyjadrovanie ignorujem a blokujem. Akémukoľvek neanonymnému podnetu a konštruktívnej kritike či spätnej väzbe sa poteším a určite odpoviem, ak mi napíšete súkromnú správu. Ak sa nechcete verejne vyjadriť, pokojne sa mi ozvite prostredníctvom uvedených kontaktov. Aj v prípade, že vaša vec nesúvisí s témou článku. Ďakujem za pochopenie.