Ján Papuga

Podstatnou úlohou školy, rodičov i spoločnosti je viesť ľudí k tolerancii inakosti akéhokoľvek druhu. Nerobme si však ilúzie, že sa nenávisť k tomu, čo nie je „štandarné“, zo  Slovenska a sveta úplne vykynoží. Ľudia sú, žiaľ, takí, že netolerujú isté druhy odchýlok od vzniku ľudstva. A môžete sa akokoľvek snažiť, je ťažké túto vlasť vymazať z ľudského charakteru. Iná pleť, nízke sociálne postavenie, obezita, cudzí pôvod, povolanie, rečová vada, sexuálna orientácia… To všetko sú zámienky na nepríjemné správanie zo strany väčšinových ľudí, dokonca detí, ktoré dokážu byť mimoriadne kruté. A toto všetko sa musíme aspoň pokúsiť potlačiť, najmä v našich mladých, aby sa intolerancia nezmenila na nenávisť či fyzické ublíženie. Aj to je úloha školy. Neexistuje však vrstva spoločnosti, ktorá by sa mala chrániť viac či menej. Ako sa ubližuje homosexuálom, tak sa ubližuje napr. bezdomovcom. Úlohou spoločnosti je pokúsiť sa chrániť všetkých od nezmyselných útokov.

            Ja v téme LGBT uznávam iba prvé dve písmenká a písmeno T. Homosexualitu (L a G) si človek nevyberá, a to musí uznať aj ten najtvrdší konzervatívec. Ako existuje v prírode, tak existuje v spoločenstve ľudí. Tak, ako sa človek nemôže zbaviť svojej rasy, tak sa nezbaví sexuálnej orientácie. A tu je hlavné ohnisko problémov. Ak vynecháme LGBT propagandu a rôznych deviantov, homosexuáli sú normálni ľudia, ktorí plnia úlohy pre spoločnosť rovnako ako heterosexuálna väčšina. Sú to obyčajne slušní ľudia, ktorí väčšinou necítia potrebu robiť rôzne druhy exhibície na rôznych propagandistických „dúhových“ aktivitách, ktorých cieľom je len ukazovať sa, sexualizovať a provokovať, nie budovať toleranciu. Normálni homosexuáli chcú iba toleranciu a pokojný život so svojím partnerom. A to by mali mať, lebo svojou orientáciou nijako nepoškodzujú spoločnosť. Isto, ako poriadni občania požadujú rovnosť a túžia po rovnakých právach, čo by malo byť v 21. storočí samozrejmosťou. Len si predstavte, keby sa im práva uznali. Škodlivej LGBT propagande by to vyhodilo z rúk zbrane. A slušným ľuďom by to pomohlo. Dokonca si viem predstaviť právo osvojiť si staršie dieťa. Ide totiž o zložitý proces, v ktorom sú osvojitelia tak kontrolovaní, že dieťaťu nehrozí nebezpečenstvo (kiež by boli aj mnohé heterosexuálne páry s deťmi tak kontrolované). Aj keď neraz nedôverujeme úradom, nestáva sa bežne, že sa v procese osvojenie dieťaťa ono dostane k nebezpečným osvojiteľom. Samozrejme, muselo by sa aj rešpektovať právo dieťaťa odmietnuť homosexuálnych osvojiteľov. Dieťa vo veku žiaka ZŠ už dokáže vyjadriť svoju vôľu. Ale aj keby sa im priznali iba základné práva (manželstvo), stres z neustálych konfliktov by opadol a extrémistickí propagandisti LGBT by stratili tému. Alebo by ju nahradili inou, ktorá by ukázala, o čo im naozaj ide. Za pokoj spoločnosti by priznanie základných práv homosexuálom stálo…

            Ale keďže nie sme schopní drobných a prirodzených ústupkov, aby si boli slušní občania rovní, vznikla nebezpečná LGBT propaganda  ktorá sa stala agresívnym politickým hnutím, ktoré namiesto tolerancie vzbudzuje agresiu, nenávisť, provokáciu, hlúposť, a tým polarizáciu ľudí. Plne chápem hnutia, čo bojujú za práva homosexuálov a vyzývajú k tolerancii. Takým spôsobom sa riešia nedostatky v spoločnosti odjakživa. Ale LGBT je hnutie, čo chce v spoločnosti etablovať hnutie a šialenstvo, hoci možno niekde na pozadí je tolerancia k menšinám. Ale toleranciu k úchylkám a psychózam dospieť nesmieme! V nejednom videu na mojom YouTube kanáli som vravel, že bisexualitu nepovažujem za orientáciu. Bisexuál je buď utajený homosexuál, alebo človek, čo si vyberá pohlavie podľa momentálnej chute. Písmeno T sú transexuáli. Tí ozajstní tiež nemôžu na to, že sa bytostne cítia zle ako fyziologické pohlavie. Ale dnes už existujú medicínske možnosti, ktoré im vedia pomôcť. No nemôže to byť okamžitý invazívny zásah po tom, čo si vyvíjajúci sa a náladový tínedžer povie, že je iné pohlavie. Ale tu nastupuje zvrátená LGBT ideológia, ktorá chce, aby si aj deti mohli na počkanie meniť pohlavie a nechať si tak nezvratne devastovať svoje zdravé orgány. Alebo bez lekárskej pomoci chce, aby si dieťa či dospelí mohli meniť pohlavie tak, akoby to bolo oblečenie.

            LGBT propaganda okrem uvedeného schvaľuje psychiatrické poruchy či sexuálne výtržnosti ako normu, ktorá sa má bezpodmienečne tolerovať, dokonca tieto psychózy zaraďujú do desiatok rodových identít. Tým škodia aj týmto pacientom, keďže ich utvrdzujú v ich zlom psychickom stave. LGBT propaganda je nebezpečná aj z toho hľadiska, že sa stala portfóliom mnohých politikov a politických subjektov, čo ju využívajú na budovanie moci a na manipuláciu prirodzenými sexuálnymi menšinami. Stojí za zamyslenie, prečo tak veľmi „záleží“ na týchto právach ľuďom, čo sú pravdepodobne heterosexuáli. Mňa to privádza k názoru, že je za tým niečo iné. Najčastejšie sa spomína sexualizácia detí a mladých ľudí. Nemôže to byť preto, aby sa po čase aj mladí mohli stať stredobodom legálnych zvrátených chúťok rôznych deviantov? Domnievam sa, že fanatikom LGBT ide aj o to, aby sa legitimizovali rôzne úchylky. Nedá mi to spojiť s tým, že možno zástancovia tejto hroznej ideológie sami trpia takýmito úchylkami a chcú si napĺňať svoje potreby, aby sa nemuseli skrývať, často za bezúhonným manželským životom. Alebo je to možno len maximálne presvedčenie o absolútnej slobode, ktorá dovolí ľuďom transformovať sa do hocijakej bytosti či veci podľa aktuálnej nálady (och, ako sa zvrátili krásne zámery liberalizmu). Ale ako je možné, že práva pseudoliberáli sú zástancami tvrdých pravidiel, reštrikcií, cenzúry a obmedzovania ľudských práv. Tak potom im o skutočnú slobodu nejde. Iba o tú sexuálnu…

            Opakujem a zdôrazňujem, keby hovorili o homosexuáloch, príp. transexuáloch, o tolerancii, o základných právach, nepoviem absolútne nič. Ale podpora deviácií, transformácií ľudí na iné bytosti a telesá, sexualizácie detí a mládeže, predvádzania sa v sexistických kostýmoch na rôznych festivaloch, nadraďovanie jednej vrstvy (z tých všetkých, ktorým sa dejú nesprávne veci) a vôbec provokácie na úrovni erotiky až pornografie neraz pred očami detí, to všetko svedčí o ich skutočných zámeroch, ktoré sú zvrátené a nehovoria o slušných ľuďoch, ale o deviantoch a psychicky chorých ľuďoch, ktorým treba pomôcť alebo ich zatvoriť na psychiatriu.

            Ja vskutku nechápem, že dnes v 21. storočí, v období, keď vychovávame ďalšiu generáciu občanov, musím krvopotne argumentovať v prospech toho, že milovať sa so stromom nie je normálne či vydať sa za handrovú bábiku a mať s ňou deti je psychiatrická porucha. To sme kde ako spoločnosť homo sapiens sapiens dospeli?! Som zvedavý, keď takto chorí, no vyzdvihovaní ľudia časom niekomu ublížia. Alebo samým sebe. Lebo takí potrebujú pomoc, nie povzbudzovanie k tomu, aby ten človek pokojne rozvíjal tieto svoje poruchy.

            Najhoršie je, že tieto deviácie chce politická propaganda LGBT dostať do škôl, kde sú deti, ktoré ľahko vstrebávajú akékoľvek informácie a vplyvy. Opakujem, homosexualita, príp. transgenderizmus patrí na vyučovanie v zmysle budovania tolerancie, nie v zmysle možnosti, ktorú si môžu deti vybrať. Tieto témy sa dlho rozvíjajú na viacerých hodinách. Ale vyučovať deti, že majú právo stať sa hocikým a môžu sa stať bisexuálom tak, ako sa im zachce, je veľmi ďaleko od rozumu, ktorého symbolom bola odjakživa škola. Navyše to nie je téma pre deti a dospievajúcu mládež. Isto, je možné, že už mladšie dieťa vie o svojej homosexualite alebo o túžbe byť iným pohlavím. No viaceré deti v tomto veku majú také premenlivé prežívanie, že pristupovať k ich momentálnym pocitom vážne sa vždy nedá. Naopak, keď sa o tejto liberálnej možnosti stať sa hocikým dozvie z vyučovania, možno si zaumieni stať sa inou bytosťou, čo môže vytvoriť poriadny chaos v jeho duši. A skúsme potom hádať, či z takéhoto človeka vyrastie pokojný, slušný človek bez deviácií.

            Navyše sa v LGBT propagande na školách preukazuje moja domnienka o zvrhlosti tých, čo túto propagandu schvaľujú. Načo je preboha potrebné žiakom v škole vysvetľovať v nízkom veku, čo je masturbácia, čo je sex, čo je homosexualita, aký dlhý má byť penis? A často ústami laikov – rôznymi celebritami či rýchlo kvasenými odborníkmi, ktorí sa len tak púšťajú do škôl a hustia do hláv detí sex. Aj podľa zákona do vyučovacieho procesu môžete vstúpiť k deťom iba ako vyštudovaný pedagóg či odborný zamestnanec. A v prípade LGBT propagandy k žiakom púšťame kadekoho.

            Nevravím, že máme isté regióny, kde sexualita detí spôsobuje aj neželané počatie či zneužívanie. Vtedy sa s riadnymi odborníkmi treba zamerať na takýto región a intenzívne treba spustiť prevenciu a viesť k nej nie iba žiakov, ale aj rodičov. Aj o sexualite veku primeranému spôsobom možno hovoriť. Ale nie poskytovať návody a učiť ich, že normou nie je muž a žena (príp. rovnaké pohlavie), ale normou je stať sa kýmkoľvek chceš a potom tým obťažovať ľudí a žiadať práva psychiatrickým pacientom. V takejto podobe to  nemá čo v škole hľadať a rodičia musia mať možnosť zasiahnuť!

            Aj v onej škole v Trenčíne LGBT aktivita bola čírou propagandou, pravdepodobne s politickým cieľom, teda zvýšením popularity strán obhajujúcich túto ideológiu. Som za to, aby sme si pripomínali tragické a zbytočné úmrtia ľudí. Ale vyzdvihovať jednu smrť nad druhou je amorálna hlúposť. Za posledné roky sme zažili vraždu zdravotnej sestry, opilec usmrtil mladých ľudí na zastávke, umrel policajný prezident, počas covidu zomrelo niekoľko tisíc ľudí, bol zavraždený novinár… Aj tieto nešťastia sú rovnako dôležitým mementom pre spoločnosť a treba si ich pripomínať. Sexuálne menšiny nie sú nadľudia, za takých ich práve má LGBT propaganda, čo potom škodí aj normálnym homosexuálom.

            Chápem, že učiteľka onej školy chcela poukázať na útok na sexuálnu menšinu, ktorej sa upierajú práva, no nemala to robiť ako LGBT propagandu. Okrem toho, dnes už vieme, že páchateľ zo Zámockej mal oveľa širší „diapazón“ nenávisti, nebol zameraný len na sexuálnu menšinu, teda dá sa povedať, že tento zločin bol motivovaný fanatickou nenávisťou vo všeobecnosti (možno aj ten mladý páchateľ bol pod vplyvom ideológií a propagánd, ktoré napádajú našich žiakov, kam sa len pohnú, alebo bol duševne chorý). Okrem toho jedna z obetí bola „nebinárna“, teda nešlo o homosexuála. V žiadnom prípade takýto útok nevystihuje všeobecný postoj Slovákov. Áno, Slováci nenávidia, ale nedá sa povedať, že ich hlavným problémom sú sexuálne menšiny, najmä keď sa trend rôznych sexuálnych praktík stáva súčasťou mnohých heterosexuálnych spální. A v žiadnom prípade sa nedá paušalizovať, že máme homosexuálov ako terč fyzického útoku. Isto, sme konzervatívnejší, preto si svadby homosexuálov ťažšie predstavíme. Ale v tomto konajú veľa zla konzervatívni i pseudoliberálni politici, ktorí polarizujú spoločnosť a potom aj konzervatívny (alebo normálni) zástanca homosexuálov môže povedať, že svadby homosexuálov nedovolí, a just nie!

            Pani učiteľka mohla pripraviť akciu, ktorou by sa budovala všeobecná tolerancia a pripomenuli by sa viaceré úmrtia, ktoré boli dôsledkom ľudského zla. Viem si predstaviť aj odborne vedenú diskusiu o nenávisti a sexualite. Keďže tak nespravila, vyznelo to iba ako LGBT propaganda, ktorá vyvyšuje jednu menšinu nad druhú alebo jedno úmrtie nad druhé. Škola má cesty i možnosti pripomenúť si akúkoľvek udalosť, ale nie spôsobom, že to provokuje, pripomína propagandu a traumatizuje žiakov témami, ktoré sú záležitosťou rodiny, hoci mohol byť prvotný zámer ušľachtilý.

            Tolerancia do škôl patrí, ale aj táto vznešená hodnota musí mať pravidlá a nesmie sa nanucovať. Musí byť prirodzená, postupná, empatická, veku primeraná a apolitická. A je potrebné rozlišovať prirodzenú odlišnosť medzi ľuďmi od odlišnosti, ktorá je patopsychologickým prejavom. Vo rozhovoroch o tolerancii sa majú hľadať kompromisy, nemá sa budovať extrém.

            Keďže sa my občania nevieme vysporiadať s toleranciou k odlišnostiam, za ktoré ich nositelia nemôžu, chopia sa týchto vznešených tém politici, oligarchovia, nadácie a vytvoria z nich zbraň proti občanov, aby naplnili svoje chúťky, choré presvedčenia a túžbu po moci.    

 *

*

*

*

*

*

Skutočná zmena školstva = skutočná zmena spoločnosti = skutočná zmena politiky.

*

Diskutujte, dopĺňajte, pripomienkujte, šírte a zdieľajte…

*

O AUTOROVI TEXTU: PhDr. Ján Papuga, PhD. * pedagóg, spisovateľ, aktivista, odborník na školstvo, zakladateľ pedagogickej koncepcie Konštruktívna školoveda – hľadanie strednej cesty * Bratislava-Rača, Bernolákovo * KONTAKTY: janpapuga@gmail.com  * FB: Ján Papuga * FB: Ján Papuga – školstvo, pedagogika, politika * IG: Ján Papuga * FB skupina: Spoločenstvo slovenčinárov, priateľov školy a vyučovania * FB skupina: Školoveda * Blog Pravda: janpapuga.blog.pravda.sk * Youtube: Ján Papuga * www . janpapuga . sk * AKTIVAČNÁ VÝZVA: Šírte tento text, aby sa zo slov stali činy. Zdieľajte ho, je verejný, netreba môj súhlas. Sprostredkujte môj text ľuďom, čo nechodia na internet. Posielajte ho politikom, stranám, ministrom, inštitúciám,  médiám. Ja som ho už zaslal kompetentným. Ak sa s textom stotožňujete, je potrebné, aby sa dostal do povedomia. Aj takto sa menia veci. V prípade, že chcete poznať moju koncepciu a chcete konštruktívne, vecne a odborne komunikovať s inými ľuďmi, pridajte sa do FB skupiny Školoveda alebo mi napíšte na uvedené kontakty. * DISKUSIA NA BLOGU: Odpovede na komentáre k tomuto blogu na tejto platforme nezverejňujem, nesledujem, nevyjadrujem sa k nim aj z dôvodu, že autori komentárov majú neraz anonymné ID a môžu byť medzi nimi provokatéri, čo nechcú alebo nevedia pochopiť môj text a neraz prechádzajú k osobným invektívam pod neidentifikovateľným menom. S takýmito ľuďmi nemám dôvod diskutovať, resp. sa s nimi diskutovať nedá. V PRÍPADE, ŽE MÁTE ZÁUJEM O KONŠTRUKTÍVNU PRIPOMIENKU A MOJU REAKCIU NA ŇU, NEVÁHAJTE SA SO MNOU SPOJIŤ PROSTREDNÍCTVOM UVEDENÝCH KONTAKTOV. Odborná, slušná a zmysluplná diskusia vie zmeniť mnohé veci. Osobné invektívy a vulgárne vyjadrovanie ignorujem a blokujem. Akémukoľvek neanonymnému podnetu a konštruktívnej kritike či spätnej väzbe sa poteším a určite odpoviem, ak mi napíšete súkromnú správu. Ak sa nechcete verejne vyjadriť, pokojne sa mi ozvite prostredníctvom uvedených kontaktov. Aj v prípade, že vaša vec nesúvisí s témou článku. Ďakujem za pochopenie.