Ján Papuga

Žil som v dvoch dobách. Obe mali pozitíva. Aj negatíva. Aj tá dnešná nie je číry ideál. Najviac som sa cítil neslobodne a nedemokraticky počas vlády matovičovských gaunerov. Až tak, že sa ma to bytostne dotýkalo. A to ozaj viem, že aj v tej najdokonalejšej demokracii musia platiť nariadenia a zákazy, aby nevznikla svojvôľa. Ale za éry Matoviča a iných sa popierali triviálne práva všetkých a narúšala sa demokracia. Uznávam, že vo všeobecnosti sa po 1989 cítim viac voľnejší. Ale to, čo sa tu za tie roky vytvorilo je len ilúzia slobody a náznak demokracie. Totiž obe tieto vznešené hodnoty sa zmenili na Slovensku na anarchiu, devastáciu, fetiš kapitálu, egoizmus moci, zlé vedenie štátu či na ignoráciu občianskeho rozumu. A je úplne jedno, či sa klaniate na východ či na západ, či máme pravicu, či ľavicu, či držíte palce opozícii, či koalícii. Oceňujem vtedajších demonštrantov pomôcť národu. Ale národ (nie politici) by si mal častejšie buchnúť po stole. A nie iba národ slovenský…