Ján Papuga

K jednej zo zmien ministrom ohlásenej „nežnej“ revolúcie v školstve patrí zavedenie tzv. ranných kruhov, ktoré predstavujú stretávanie triedneho či iného učiteľa so žiakmi pred  vyučovaním v minimálnom rozsahu 10 – 15 minút. Keby si minister ako úplný laik vo vzťahu k regionálnemu školstvu nenechal okolo seba ľudí, čo málo tušia o regionálnom školstve, alebo ľudí, čo presadzujú osobné záujmy či uletené teórie, vedel by, že takúto formu neformálneho vyučovania realizuje už viacero škôl. Okrem toho sme sa v školstve napriek mnohým prekážkam dávno posunuli tak, že sa venujeme žiakom cez prestávky, po vyučovaní, ale aj počas vyučovacích hodín, dokonca vo voľnom čase – nie iba z hľadiska vzdelávania – takže nevyhnutná potreba ranných kruhov je relatívna, hoci sa stotožňujem s nejakou obdobou takejto aktivity.

            Keď som riadil školu, spravili sme rozvrh tak, že prvé hodiny v piatok a pondelok viedli triedni učitelia a v rámci administratívy ich predmetu sa pätnásť minút venovali inému ako vyučovaciemu rozmeru triedy. Sám som cítil potrebu takejto formy vedenia jednotlivých tried, aby sa žiaci primerane nastavili na vyučovacie povinnosti a zároveň mohli aspoň chvíľu debatovať o iných oblastiach ako o predpísaných poznatkoch. Netrval som na nejakých špeciálnych aktivitách, keďže neraz dobre zvolená a úprimná otázka, debata či rozhovor o bežnom živote dajú žiakovi oveľa viac ako prešpekulovaná metóda, ktorá sa neraz nedá v priebehu desiatich minút rozvinúť tak, aby boli všetci žiaci zapojení a by splnila svoj cieľ.  Zároveň som „naladenie“ žiakov na povinnosti a možnosť vyrozprávať sa požadoval aj od vychovávateliek v rannom školskom klube detí, hoci ide o bežnú vychovávateľskú činnosť.  

            Zámer ranných kruhov vítam napriek tomu, že veľká časť škôl dávno napĺňa aj mimoškolské potreby žiakov. No odmietam formu, akou sa plánuje (odporúča) realizovať. Ministerstvo v tejto „novinke“ prehliadlo príliš veľa nedostatkov, ktoré môžu z dobrého zámeru spraviť formálny, alebo aj žiadny akt. Všimnite si už spomenutý minimálny rozsah ranných kruhov. Stačí raz do týždňa a minimálne 10 minút. Najlepšie v čase mimo vyučovania alebo v čase vyučovacej hodiny, z ktorej si vymedzíme úsek na ranný kruh. Len aby sa ušetrili prostriedky, ktoré by boli potrebné, keby sa ranný kruh odôvodnene realizoval ako osobitný jednotka vyučovania dlhší čas, a tak by mal efekt. Keby chcel riaditeľ ranný kruh realizovať častejšie a v primeranejšom časovom rozsahu, musí mať na to prostriedky alebo musí tomu venovať disponibilnú hodinu, ktorá sa však často využíva na obsahovú profiláciu školy.

            Aby ranný kruh naplnil svoju podstatu, je potrebný väčší časový rozsah. Aj keby ste chceli robiť nejakú z aktivít, ktoré nám ministerstvo školstva predstavilo vo vyše 150-stranovom dokumente (link: https://www.minedu.sk/data/att/426/30972.e9e34a.pdf), potrebujete oveľa viac minút. A viac času je potrebného, ak chceme ísť hlbšie, intenzívnejšie, dôslednejšie, systematickejšie a úprimnejšie do prežívania detí pred riadnym vyučovaním, resp. do prežívania žiakov vôbec, do ich motivácie k štúdiu a pod. Okrem toho máme v triede viac žiakov a snahou kruhov by malo byť venovať sa každému z nich. Buďte si istý, že väčšina žiakov sa bude chcieť prezentovať. A tí čo nie, aj tých musíme zapojiť, no pomalšie, trpezlivejšie, postupne, na čo nám 10 minút nestačí. To je obrovskou chybou, najmä keď sa proklamuje (asi marketingovo) individuálny prístup k žiakom. V tejto situácii sa môže stať, že niektorí žiaci nedostanú dostatočný priestor a odradí ich to od ďalšej aktivity.

            Môže sa stať, že rozhľadení riaditelia bohatších škôl zavedú takúto neformálnu aktivitu pravidelne a v dostatočnom časovom priestore za primeranú odmenu učiteľom. Vtedy sa zámery ranných kruhov môžu efektívnejšie naplniť. Ale ako k tomu prídu žiaci školy, kde nie sú prostriedky na kvalitnejšiu aplikáciu kruhov?  

            Nevyriešenou alebo zle riešenou otázkou je umiestnenie ranných kruhov. Už z motivácie tohto združeného pojmu vyplýva, že majú byť ráno. Ale kedy ráno? Skúste sa s čerstvo zobudenými deťmi len rozprávať, nieto robiť aktivity. Je to o to zložitejšie, keď v rámci nenarušenia vyučovania dáte ranný kruh pred 8.00 hod. Keby sme zas kruhy umiestnili popoludní, na žiakov by negatívne vplývala únava od vyučovania. Navyše to môžu brať starší žiaci ako trest. Dá sa to zrejme zaradiť aj cez prestávku, avšak prestávky majú iný užitočný účel. Kruh by nemal ani ukrajovať z riadnej vyučovacej hodiny, ani by nemal predlžovať vyučovanie. Ak má plniť svoju úlohu, deti musia byť nadšené z jeho realizácie.

            Mnohé školské aktivity a metódy sa dnes javia ako prelomové, hoci tu už kedysi boli a fungovali. Dnes sa vracajú pod novými názvami (ranný kruh). Ale priraďujú im veľmi zlú formu,  ktorá deštruuje aj dobré zámery takýchto „noviniek“. Niekedy si myslím, že sa naschvál tak devastuje výchovno-vzdelávací proces. Ale skôr to vyplýva z nekompetentnosti tých, čo riadia školstvo. Ranné kruhy boli predsa kedysi triednickými hodinami. Konali sa raz za týždeň v časovej dĺžke 45 minút. Boli to neformálne stretnutia triedneho učiteľa so svojimi žiakmi v triede alebo v inom priestore. Postupnou devastáciou školstva jednotlivými vládami aj učitelia rezignovali na zmysluplnú činnosť a triednické hodiny sa zmenili na zbieranie ospravedlneniek a karhanie za správanie. Napokon takéto hodiny so žiakmi stratili opodstatnenie a stali sa neplatenou (neželanou) dobrovoľnou aktivitou triedneho učiteľa, čo je chybou. Ak sa aj nájde škola, ktorá má triednické hodiny, sú často formálnou záležitosťou a pohľadom na deti zhnusené tým, že musia zostávať v škole po vyučovaní.

            Napriek uvedenému je triedna hodina spôsob, ako oveľa lepšie naplniť šľachetný  zámer ranných kruhov. Musel by sa však zmeniť spôsob aplikácie. Keď chcú úrady skutočne pomôcť žiakom a učiteľom, nemôže to byť ako nepovinné, ako sú ranné kruhy, ktoré ministerstvo predstavilo ako prevratnú novinku. Ako k tomu prídu žiaci škôl, ktoré si ranné kruhy nezavedú? Navyše sa takáto „novinka“ nemá čo nazývať „nežnou“ revolúciou, keďže sa nezameriava na všetky školy. K tomu sa opäť vynechali stredné školy, ktorých žiaci rovnako potrebujú ľudskejší prístup, stále sú deťmi a majú výraznejšie problémy s povinnosťou navštevovať školu. Pri týchto školách sa zámer zavedenia ranných kruhov nespomína.

            Ak by sa reforma ozaj mala nazvať reformou či revolúciou, ak by politici a štát ozaj chceli pomôcť žiakom s adaptáciou či s ich duševnou pohodou, ak by ministerstvo naozaj chcelo rozvíjať vzťahy v školských komunitách, nesústredilo by sa na to, ako ušetriť na učiteľoch a neskrátiť preplnený učebný plán. Ale navrátili by triednickú hodinu s rovnakými cieľmi, ako majú ranné kruhy, a dali by ju do riadneho úväzku triednych učiteľov raz do týždňa s odporúčaním pondelkového zaradenia (samozrejme, bez navýšenia hodín v učebnom pláne). Vtedy by sa ozaj dalo hovoriť o zmysluplnosti kruhov a o revolučnom kroku. A poďme do utópie: Keby sa vyčlenili až dve triednické hodiny do týždňa a budúci i súčasní učitelia by sa poriadne pripravili na menej formálne vedenie triedy, určite by sa tým vyriešili oveľa väčšie problémy spoločnosti vyplývajúce zo zle nastaveného školstva. No majú mocní o to reálny záujem?  

            Médiá venovali ranným kruhom povrchný, no silný marketing, akoby išlo o plne funkčnú prevratnú novinku. Fascinuje ma, ako to médiá nekriticky preberajú témy bez  detailnejšej odbornej znalosti problému, teda povrchne. Ako môže byť niečo revolučnou novinkou, keď nie je a nemusí byť realizovaná na všetkých základných a stredných školách? Žiaľ, čo nie je povinné, nie je potrebné. A obdobná  forma vzdelávania za predpokladu lepšieho nastavenia potrebná je. V predstavenom poňatí štátom by som sa ako riaditeľ chudobnejšej školy na vyčlenenie ranných kruhov úplne vykašľal, pretože v takomto poňatí sa z ranných kruhov stane formalita, rýchlovka a naháňačka času.  

            Veľmi sa čudujem odborníkom, čo rozvinuli myšlienku kruhov aj v rôznych textoch pre ministerstvo, že sa pod to podpísali, keďže sami musia vedieť, že nejde o pomoc žiakom a učiteľom, ale o to, aby sa mohlo povedať, že sa pomohlo žiakom a učiteľom bez ohľadu na to, že zvolená forma má minimálnu efektivitu a nedostane sa každému žiakovi. A ak áno, v stanovenej forme je len ochutnávkou, nie systematickým spôsobom rozvíjania osobnosti dieťaťa v kontexte fungovania školy a spoločnosti.

*

*

*

*

*

*

*

Skutočná zmena školstva = skutočná zmena spoločnosti = skutočná zmena politiky.

*

Diskutujte, dopĺňajte, pripomienkujte, šírte a zdieľajte…

* O AUTOROVI TEXTU: PhDr. Ján Papuga, PhD. * pedagóg, spisovateľ, aktivista, odborník na školstvo, zakladateľ pedagogickej koncepcie Konštruktívna školoveda – hľadanie strednej cesty * Bratislava-Rača, Bernolákovo * KONTAKTY: janpapuga@gmail.com  * FB: Ján Papuga * FB: Ján Papuga – školstvo, pedagogika, politika * IG: Ján Papuga * FB skupina: Spoločenstvo slovenčinárov, priateľov školy a vyučovania * FB skupina: Školoveda * Blog Pravda: janpapuga.blog.pravda.sk * Youtube: Ján Papuga * www . janpapuga . sk * AKTIVAČNÁ VÝZVA: Šírte tento text, aby sa zo slov stali činy. Zdieľajte ho, je verejný, netreba môj súhlas. Sprostredkujte môj text ľuďom, čo nechodia na internet. Posielajte ho politikom, stranám, ministrom, inštitúciám,  médiám. Ja som ho už zaslal kompetentným. Ak sa s textom stotožňujete, je potrebné, aby sa dostal do povedomia. Aj takto sa menia veci. V prípade, že chcete poznať moju koncepciu a chcete konštruktívne, vecne a odborne komunikovať s inými ľuďmi, pridajte sa do FB skupiny Školoveda alebo mi napíšte na uvedené kontakty. * DISKUSIA NA BLOGU: Odpovede na komentáre k tomuto blogu na tejto platforme nezverejňujem, nesledujem, nevyjadrujem sa k nim aj z dôvodu, že autori komentárov majú neraz anonymné ID a môžu byť medzi nimi provokatéri, čo nechcú alebo nevedia pochopiť môj text a neraz prechádzajú k osobným invektívam pod neidentifikovateľným menom. S takýmito ľuďmi nemám dôvod diskutovať, resp. sa s nimi diskutovať nedá. V PRÍPADE, ŽE MÁTE ZÁUJEM O KONŠTRUKTÍVNU PRIPOMIENKU A MOJU REAKCIU NA ŇU, NEVÁHAJTE SA SO MNOU SPOJIŤ PROSTREDNÍCTVOM UVEDENÝCH KONTAKTOV. Odborná, slušná a zmysluplná diskusia vie zmeniť mnohé veci. Osobné invektívy a vulgárne vyjadrovanie ignorujem a blokujem. Akémukoľvek neanonymnému podnetu a konštruktívnej kritike či spätnej väzbe sa poteším a určite odpoviem, ak mi napíšete súkromnú správu. Ak sa nechcete verejne vyjadriť, pokojne sa mi ozvite prostredníctvom uvedených kontaktov. Aj v prípade, že vaša vec nesúvisí s témou článku. Ďakujem za pochopenie

.