Ján Papuga

Nedá mi nevyjadriť sa ku kauze, ktorú rozpútal známy denník. Viaže sa k arcibiskupovi, ktorý sa v internom liste vyjadril k vražde dvoch ľudí zo sexuálnej menšiny na Zámockej ulici. Vyjadril sa tam v zmysle, že pochybuje o nevine obetí, keďže predpokladá, že na mieste, kde sa to stalo, mohlo dochádzať k podozrivej činnosti. Bolo to v internom liste, ktorý sa nemal dostať na verejnosť. Akoby ste niekomu povedali nejaký názor na inú tragickú udalosť a niekto to zverejní. Ono, arcibiskup však mal predpokladať, že dnes sa dôvera nenosí a čaká sa len a len na to, kedy sa niekto vyjadrí tak, aby sa to dalo zverejniť, aby sa to páčilo, aby sa priživil na tejto kauze. A možno mal zvážiť aj to, či sa má k tomu zo svojej pozície vyjadrovať verejne (interne).

            Ale denník zacítil škandál. Dostal sa k tomu listu a zverejnil ho. (Nemohol ho v tichosti dať polícii?) Ak si niekto myslí, že ciele takéhoto zverejnenia boli ušľachtilé, veľmi sa mýli. Ušľachtilá by bola objektívna krátka správa s informáciou, že toto vyjadrenie redakcia posunula polícii. Ale to by im neprinieslo sledovanosť. Som silno presvedčený, že im išlo o prihodenie polienka do ohňa nenávisti a o ďalšie štiepenie spoločnosti na dve skupiny. Lebo nenávisť a názorová polarita je oveľa príťažlivejšia pre médiá ako pokoj a reportáže o prírode a milých zvieratkách. Považujem to už za mediálnu schému, model, matrix. Lebo konflikty predávajú, priťahujú pozornosť a hlavne spôsobujú to, že sa o médiu hovorí. A médium je živé, keď sa často spomína. Preto si nemyslím, že tomuto denníku, ale aj iným médiám, išlo o niečo vznešené, o nápravu stavu alebo o riešenie takýchto názorov. Keby im išlo o to, stačil jeden podnet polícii. Všimnite si, že sa zmenila už aj štylizácia novinárskych článkov – čoraz viac sa v nich vyskytujú slová, ktoré sú expresívne, subjektívne a podsúvajú ten „správny“ náhľad. Niekedy sa tak vyjadroval iba bulvár…

            Akékoľvek vyjadrenia, ktoré porušujú zákon, majú riešiť OTČK. Dnes je veľmi presne určené, čo sa môže a čo nie. Hoci je tu snaha kriminalizovať aj opodstatnené názory. Problémom je, že dnes sú orgány spravodlivosti paralyzované a rozhodujú zaujato alebo veľmi pomaly. Je jasné, že mediálny záujem ich prácu ovplyvní a spustia sa procesy skôr ako za bežných okolností. Ale za akú cenu? Toľko zla, čo médiá sfanatizovanými článkami spôsobia, nespraví žiadna iná oblasť spoločnosti. A potom takéto médiá falošne moralizujú o nenávisti a jej rozmachu. Pričom ju sami podnecujú, lebo práve nenávisť im prináša kapitál.

            Zdá sa, že na takéto mediálne finty ľahko naletia rôzne osobnosti, najmä politici. Zase tí, čo sa pokrytecky dušujú proti nenávisti. Sulík napr. označil arcibiskupa za „páprdu“, čo je z pozície vrcholového politika ozaj nevhodné. Aj v súvislosti s tým, že vieme, akého morálneho charakteru je koalícia, do ktorej stále patrí aj Sulíkova SAS.

            Každý z nás sme taký, že máme názor a niekedy ho aj verejne prezentujeme. Často sa týka spochybňovania oveľa väčších tragédií, ktoré sa dejú vo svete. Ak sú vyjadrenia legálne, nech si ich hovorí každý, čo len chce. Ak sú nelegálne, nemajú tu na to byť médiá a politici, ktorí sa radi pitvú v škandáloch, lebo im to dáva body, ale flexibilne musia reagovať OTČK (za predpokladu absolútnej nezaujatosti). Nijakým spôsobom neobhajujem spomínaného arcibiskupa, naopak, ak konal protiprávne, nech sa páči, nech je potrestaný. Ale to, čo sa okolo toho spustilo je ďalšia traumatizácia spoločnosti, ktorej väčšina vie, že zločin na Zámockej je odsúdeniahodný a musí sa podobným nešťastiam brániť všetkými možnými spôsobmi. Ale bez nežiaducich ideologických zámerov. A podobne sa má postupovať proti všetkým zločinom, ktoré pripravujú o život nevinných ľudí.

            Obávam sa však, že publikovanie nenávistných a už dávno neobjektívnych článkov v médiách a vzápätí parazitovanie rôznych politikov na nich má za cieľ práve stupňovanie nenávisti. Nenávisti, ktorá dokáže odviesť pozornosť od závažných vecí, ktoré sa dejú v našej spoločnosti. A možno až do takej miery, že je otázkou času, kedy bude nenávisť znova zabíjať.

*

*

*

*

*

*

*

Skutočná zmena školstva = skutočná zmena spoločnosti.

*

Zdieľajte…

*

O AUTOROVI TEXTU: PhDr. Ján Papuga, PhD. * pedagóg, spisovateľ, aktivista, člen politickej strany Život – NS za školstvo, zakladateľ pedagogickej koncepcie Konštruktívna školoveda – hľadanie strednej cesty * Bratislava-Rača, Bernolákovo * janpapuga@gmail.com  * FB: Ján Papuga * FB: Ján Papuga Život – NS * IG: Ján Papuga * FB skupina: Spoločenstvo slovenčinárov, priateľov školy a vyučovania * FB skupina: Školoveda * Blog Pravda: janpapuga.blog.pravda.sk * Youtube: Ján Papuga * www . janpapuga . sk * AKTIVAČNÁ VÝZVA: Šírte tento text, aby sa zo slov stali činy. Zdieľajte ho, je verejný, netreba môj súhlas. Sprostredkujte môj text ľuďom, čo nechodia na internet. Posielajte ho politikom, stranám, ministrom, inštitúciám,  médiám. Ak sa s textom stotožňujete, je potrebné, aby sa dostal do povedomia. Aj takto sa menia veci. V prípade, že chcete poznať moju koncepciu a chcete konštruktívne, vecne a odborne komunikovať s inými ľuďmi, pridajte sa do FB skupiny Školoveda alebo mi napíšte na uvedené kontakty. * DISKUSIA NA BLOGU: Odpovede na komentáre k tomuto blogu na tejto platforme nezverejňujem, nesledujem, nevyjadrujem sa k nim aj z dôvodu, že autori komentárov majú neraz anonymné ID a môžu byť medzi nimi provokatéri. V prípade, že máte záujem o konštruktívnu pripomienku a moju reakciu na ňu, neváhajte sa so mnou spojiť prostredníctvom uvedených kontaktov. Odborná, slušná a zmysluplná diskusia vie zmeniť mnohé veci. Osobné invektívy a vulgárne vyjadrovanie ignorujem a blokujem. Akémukoľvek neanonymnému podnetu a konštruktívnej kritike či spätnej väzbe sa poteším. Ak sa nechcete verejne vyjadriť, pokojne sa mi ozvite  prostredníctvom uvedených kontaktov. Aj v prípade, že vaša vec nesúvisí s témou článku. Ďakujem.