Ján Papuga

            Mám rád Slovensko, veľkú časť ľudí v ňom, moju rodinu, slovenskú prírodu, kultúru, slovenské mestá a dediny. Mám tu veľmi veľa príbuzných a priateľov, a hoci je na emigráciu veľmi veľa dôvodov, aj preto tu zostávam. Ešte stále verím, že sa raz z jedinečnej krajiny stane štát, v ktorom sa oplatí žiť. Práve tá viera ma drží od úteku odtiaľto. A najmä viera, že aj bežní občania zabojujú za dobrý štát a aktívne sa zapoja do politického skvalitnenia našej krajiny. Ale to potrvá. Veriť však treba, ak tu chceme žiť.   

            Nemám názor na rozdelenie Československa. Beriem to ako dejinný fakt, o ktorom rozhodli politické osobnosti a ostatní občania to prijali. Máme teraz Slovenskú republiku a  snaha sa opätovne spojiť s Českom je skôr nostalgiou a nie je aktuálna, preto jej nevenujem pozornosť. Česko mám rád a hranice mi tento vzťah nepokazia.

            K Slovenskej republike sa vzťahujú až tri štátne sviatky. Podľa mňa by stačil jeden veľký sviatok republiky a všetkých náležitostí, ktoré k nej patria. Trebárs 1. januára. Ale tak aspoň máme tri voľná. Dnešný deň Ústavy však nejako špeciálne neprežívam. Ako som uviedol, cením si svoju vlasť pre iné vlastnosti. Určite nie z pohľadu zákonov, ktoré dlhodobo považujem za zlé výtvory často nekompetentných politikov s rôznymi záujmami. A neraz za také, ktoré nie sú v prospech bežných ľudí.

            Určite je obdivuhodné, že pred mnohými rokmi zákonodarcovia pomerne rýchlo vytvorili Ústavu, ktorá mala dobré medzinárodné ohlasy a v čase kreujúcej sa samostatnej republiky mala svoje miesto. A možno sa v tom čase vnímala naozaj ako garancia štátnosti, demokracie, politiky pre občanov a spravodlivosti. Obzvlášť dôležitá bola hlava o základných ľudských právach, ktorá v žiadnej demokracii nesmie chýbať. No aj keď sa dnes niekoľkonásobne, často z úst nečestných politikov, spomína dôležitosť Ústavy, ktorej je venovaný dnešný sviatok, ja takéto pokrytectvo nevnímam s občianskou hrdosťou. Je to v podstate len dokument plný viet, z ktorých sú dnes mnohé neúčinné alebo pomáhajú rôznym pokriveniam demokratického zriadenia, ktoré sa v republike rozmohli.

            Nedá mi ešte pred zdôvodnením svojho postoja k Ústave nespomenúť práve tých politických gaunerov, čo sa dnes oháňali ústavnosťou a všetkým tým, čo Ústava akože garantuje. Práve politici, čo ju posledné mesiace i roky pošliapavajú, vysvetľujú si to po svojom, ba beztrestne a bezohľadne vydávajú legislatívu, ktorá pripravuje občanov o práva, dôstojnosť i majetok. Nehovoriac o ich správaní, ktoré je na míle vzdialené postaveniu politika, ktorý by mal myslieť na svoju krajinu a jej občanov a nie na vlastný prospech a v prospech svojich spriaznených kruhov.

            Aj keď je Ústava všeobecným „návodom“ na vydávanie ďalšej legislatívy, neexistuje, aby jej text bol taký nejednoznačný, že musí o jeho interpretácii rozhodnúť Ústavný súd. A po rozhodnutí už neplatí Ústava, ale výrok sudcov. Pritom bežný občan sa na Ústavný súd obrátiť nemôže. A keďže sú sudcovia Ústavného súdu dosadzovaní politicky, tak takýto stav politikom vyhovuje. Potom sa neraz interpretácia sporných odsekov riadi, povedzme, ideologickou orientáciou vykladačov Ústavy. Dnes je známe masívne zlyhávanie súdnictva, nevynímajúc Ústavný súd. Nedá sa spoľahnúť na objektívnosť a nezávislosť ich výkladu. Ako je napr. možné, že Ústava jednoznačne zakazuje cenzúru, avšak tá bujnie aj dnes v 21. storočí a očividne zakazuje šíriť pre politikov nevhodné názory a informácie. Ak je raz cenzúra zakázaná, musí to byť v Ústave nespochybniteľné, aby súd, ktorý vznikol na základe Ústavy, nemohol rozhodovať inak, ako je to v Ústave.

            Naša Ústava bez problémov umožňuje zlým politikom zabetónovať sa vo funkciách a stať sa nedotknuteľnými. Neexistuje možnosť v prípade etického zlyhania politika, aby bol navždy vypudený z riadenia štátu. Neúspešní či odvolaní ministri sa pokojne vracajú do parlamentu – najvyššieho zákonodarného orgánu, ktorý ovplyvňuje každú sekundu nášho života. A do poslaneckých lavíc sa vráti neschopný minister…

            Ústava neznemožňuje politikom správať sa nemravne a papalášsky. Aj keby bol niekto z nich zdrogovaný či ožratý v parlamente (ako aj bol), nielenže nedostane pokutu, ale ani žiadny trest, lebo vraj byť politikom je poslanie a nie bežná práca bežných ľudí. Ale poslanie sa spája so vznešenými výkonmi rôznych činností, nie so zneužívaním politického postavenia. Nech by bol aj ten najbezcharakternejší človek politikom, zostáva vo funkcii, kým nespácha závažný zločin. To ani nehovorím o tom, že občania, ktorých podľa starodávnych definícií zastupujú poslanci, nemajú žiadny dosah na ich odvolanie, keď sa spreneveria svojmu poslaniu. A keď devastačným spôsobom ničia štát a jeho občanov. Dobrá Ústava by toto nedovolila.

            Za opätovnú zmienku stoja garantované ľudské práva. Len si prečítajte o nich v zodpovedajúcej Hlave Ústavy. Ja som o tomto dokumente učil svojich žiakov na občianskej. Rozoberali sme si jednotlivé paragrafy. A sami žiaci mi vraveli, že to a to sa porušuje. A mali pravdu. Aj bez hlbšej skúsenosti s reálnym životom, v ktorom príliš často my dospelí narážame na porušovanie práv.

            Ústavu znivočili najmä politici. Keď im vyhovuje, utierajú si o ňu hubu. Keď im nevyhovuje, obídu ju a je im úplne jedno, že vypľujú do sveta legislatívu, ktorá ju porušuje,  spoliehajúc sa na to, že Ústavný súd im to odobrí, ak tam majú „svojich“ ľudí. Alebo to skrátka prejde bez povšimnutia, veď oni majú nekonečnú moc a ľud ju nevie obmedziť.         

            Ústava umožňuje zlý politický systém, keď si musíme voliť ľudí, ktorých nepoznáme, sú pre nás cudzí a nevieme, čo pre nás región spravili. A keď sa dostanú do parlamentu či inej funkcie, poberajú kráľovské výhody, ktorých je veľmi veľa, nadpriemerný plat a pritom nemusia vyvinúť žiadnu činnosť. Dokonca ani sedieť na schôdzi parlamentu netreba. Skúste len vy ako obyčajní občania odísť zo schôdze vo vašom zamestnaní.

            Keby sme vyššie uvedený stav chceli zmeniť, opäť je to len na vôli 90 poslancov, ktorí sa však neriadia požiadavkami občanov, ale sebeckými, príp. straníckymi záujmami. A preto sa k moci dostanú kadejakí nekompetentní, ba hlúpi ľudia, čo zrazu dostali do rúk 5 miliónov životov a predstierajú, že vedia riadiť štát. Ústava dovoľuje, aby sa vládnucim politikom stalo kadejaké indivíduum! Hoci aj podvodník a plagiátor…

            Základný dokument štátu má svoje opodstatnenie. Ten v súčasnosti platný mal svoju úlohu a splnil ho. Aj keď nie je dobré pričasto meniť legislatívu, naša krajina potrebuje inú Ústavu, aby sa stala dobrým štátom. Žiaľ, aj takáto zmena je v rukách politikov a dobre vieme, akí sú tí súčasní, prípadne akí boli a akí budú. Určite sa neoberú o svoje výsosti a budú nám navrávať, že to je v náš prospech. Aj preto nemám dôvod dnešný deň oslavovať. Lebo viem, že už zajtra vo svojom súkromnom či pracovnom živote pocítim závažné nedostatky tohto dokumentu.  

*

*

*

*

*

Skutočná zmena školstva = skutočná zmena spoločnosti.

*

Zdieľajte…

*

O AUTOROVI TEXTU: PhDr. Ján Papuga, PhD. * pedagóg, spisovateľ, aktivista, člen politickej strany Život – NS za školstvo, zakladateľ pedagogickej koncepcie Konštruktívna školoveda – hľadanie strednej cesty * Bratislava-Rača, Bernolákovo * janpapuga@gmail.com  * FB: Ján Papuga * FB: Ján Papuga Život – NS * IG: Ján Papuga * FB skupina: Spoločenstvo slovenčinárov, priateľov školy a vyučovania * FB skupina: Školoveda * Blog Pravda: janpapuga.blog.pravda.sk * Youtube: Ján Papuga * www . janpapuga . sk * AKTIVAČNÁ VÝZVA: Šírte tento text, aby sa zo slov stali činy. Zdieľajte ho, je verejný, netreba môj súhlas. Sprostredkujte môj text ľuďom, čo nechodia na internet. Posielajte ho politikom, stranám, ministrom, inštitúciám,  médiám. Ak sa s textom stotožňujete, je potrebné, aby sa dostal do povedomia. Aj takto sa menia veci. V prípade, že chcete poznať moju koncepciu a chcete konštruktívne, vecne a odborne komunikovať s inými ľuďmi, pridajte sa do FB skupiny Školoveda alebo mi napíšte na uvedené kontakty. * DISKUSIA NA BLOGU: Odpovede na komentáre k tomuto blogu na tejto platforme nezverejňujem, nesledujem, nevyjadrujem sa k nim aj z dôvodu, že autori komentárov majú neraz anonymné ID a môžu byť medzi nimi provokatéri. V prípade, že máte záujem o konštruktívnu pripomienku a moju reakciu na ňu, neváhajte sa so mnou spojiť prostredníctvom uvedených kontaktov. Odborná, slušná a zmysluplná diskusia vie zmeniť mnohé veci. Osobné invektívy a vulgárne vyjadrovanie ignorujem a blokujem. Akémukoľvek neanonymnému podnetu a konštruktívnej kritike či spätnej väzbe sa poteším. Ak sa nechcete verejne vyjadriť, pokojne sa mi ozvite  prostredníctvom uvedených kontaktov. Aj v prípade, že vaša vec nesúvisí s témou článku. Ďakujem.