Je veľmi zlé, že deti zostali doma a nevzdelávajú sa v školách, čo je roky overený spôsob vyučovania. Navyše existujeme v spleti neodborných, nekompetentných a chaotických rozhodnutí o fungovaniach škôl počas pandémie, čo len stupňuje neistotu a strach o budúcnosť škôl. Aj u žiakov, ktorí by, paradoxne, boli opäť veľmi radi v školských laviciach.
Znepokojujú ma výroky niektorých kuvikov, ktorí hovoria o ohrození žiakov, o stratenej generácii, o katastrofe, otvorene odpisujú vzdelanie počas corony. Akoby sa až teraz zobudili a zistili, čo znamená školstvo pre štát. Zrazu každého zaujíma, síce len na verbálnej úrovni, tak je to najľahšie a prináša to body. Periodicky sa opakujú výroky o stratených žiakoch. Až tak často, že sa naozaj môže stať, že budúci zamestnávatelia budú brať roky 2020 a 2021 ako jalové. A budú spochybňovať vzdelanie absolventov.
Pravda, žiaci sú doma už takmer pol roka. Pravdou je aj to, že je mnoho pochybností (aj odborných) o tom, či takéto opatrenie je potrebné a či už žiaci dávno nemali byť v školách, ako to je v niektorých zahraničných krajinách. A do tretice, je pravdou to, že žiakom chýbajú potreby, ktoré uspokojuje výlučne škola.
Som však presvedčený, že táto situácia nespôsobí katastrofu a neovplyvní profesionálny život žiakov, nech akokoľvek senzačne znie, keď niekto vyvoláva senzáciu. Isto, ak budú prehnané opatrenia vládnucich držať školy zatvorené ďalší polrok, môžu sa vyskytnúť výraznejšie nedostatky vo vzdelávaní, problémy s ekonomikou, neprimeraný tlak na rodičov, učiteľov i žiakov. A bude ťažké to napraviť. No nie nemožné. Žiaci zase môžu mať depriváciu z odlúčenia od spolužiakov, hoci sa po dištančnej výučbe neraz stretávajú v okolí svojich domovov. (Opäť nepripúšťam katastrofické sociálne následky.) Určite bude návrat žiakov do dennej školy ťažký, bude treba obnoviť návyky, no na to sme my učitelia zvyknutí po každých prázdninách. Pripúšťam, že aj vykonávanie praxí môže študentom odborných škôl chýbať. A sotva si vysokoškolský študent osvojí odbor cez webovú kameru. Ale konštatovať katastrofu sa rovná šíreniu poplašnej správy.
Ak sa raz pristúpi racionálne (nie politicky) k protipandemickým opatreniam, všetko sa dá dohnať, suplovať či zopakovať. Keby ministerstvo školstva namiesto hygienických manuálov vypracovalo postup na dobehnutie učiva, zároveň by navrhlo toľko požadované prepracovanie i redukciu štátnych vzdelávacích programov (ďalej ŠVP), zvládlo by sa to s prehľadom i pokojom. (Neexistuje, aby maturanti a deviataci v polovici školského roka nevedeli, čo ich čaká!) Momentálne nevieme o doháňaní učiva nič, aj preto niektorí kolegovia hustia žiakom kvantá tém na doma. Mimochodom, v aktuálnych ŠVP je mnoho priestoru na doberanie a fixáciu učiva, len ich netreba zaplniť obľúbenými témami učiteľov, ktoré sa už dávno neučia alebo sú v súčasnej dobe nepotrebné. Postupné zhustenie tém v nasledujúcom polroku (po nástupe do škôl) a v nasledujúcom školskom roku by sme už po tých všelijakých reformách zvládli, viac času na dohnanie by určite nebolo treba. Treba však i to, aby si učitelia uvedomili, že nie je cieľom prebrať učebnicu, ale štandardy v ŠVP (dobre vypracovaného ŠVP!). Stačí si uvedomiť, že predmet nie je o obrovskej kvantite známkového hodnotenia za každú cenu, že existujú aj iné spôsoby kontroly práce žiakov. Stačilo by uvoľniť učebný plán a dať školám aspoň na nasledujúci rok a pol viac slobody, aby si sami stanovili logistiku dobratia zameškaného. Samozrejme, bez neustáleho preháňania inšpekciou. Rovnako sa dá zintenzívniť odborná prax, no v odborných školách treba ešte viac uvoľniť všeobecný základ, keďže stredobodom SOŠ je odbor, ktorý by mal mať aspoň v tomto prechodnom období prioritu. Na vysokej škole zas treba využiť to, že študenti sú disciplinovanejší a protipandemické opatrenia sa dajú jednoduchšie aplikovať pri prezenčnej výučbe, čím sa ľahšie dá predísť rizikám. .
Opakovaným ponižovaním vzdelania žiakov sa (možno účelovo) upevňuje téza o budúcich nekvalitných absolventoch. Pritom sa zabúda na to, že i v časoch pred pandémiou malo slovenské školstvo obrovské nedostatky, ktoré spôsobili deštruktívne školské (až antiškolské) politiky a nekompetentní ministri školstva. Práve pandémia otvorila aj otázku obsahu vzdelávania a jeho dôslednej reformy. A bolo by dobré chopiť sa tejto výzvy a namiesto semaforov a výterov z nosa (to nech robí zodpovedný rezort) by malo ministerstvo nastaviť obsah vzdelávania tak, aby ho v budúcnosti neohrozila nejaká iná globálna katastrofa. Ak sa to tak spraví, opadne stres a zúfalstvo, harmonizujú sa školské komunity, nikto nebude uvažovať o krátení prázdnin a nebudú sa objavovať pochybnosti o vedomostiach žiakov.
PhDr. Ján Papuga, PhD. * Bratislava-Rača * janpapuga@gmail.com FB: Ján Papuga * FB skupina: Spoločenstvo učiteľov a priateľov vyučovania slovenčiny * FB skupina: Konštruktívna školoveda – hľadanie strednej cesty * FB skupina: Riazanet – BA-NM * janpapuga.blog.pravda.sk * www . janpapuga . sk
Celá debata | RSS tejto debaty