I. Pozeral som videá z vypočúvania kandidátov na generálneho prokurátora. Verejné. Aj keď vieme, že napokon budú hlasovať politici, mnohí z nich s inými ako odbornými záujmami, verejné vypočúvanie je potrebné. Občan si môže vytvoriť obraz o kvalite kandidátov, politik musí počítať s tým, že mnohí voliči sledujú verejné prezentácie, a musí rozmýšľať o tom, či podporí politického alebo najlepšieho kandidáta. Môže ísť aj proti poznaniu voličov, ale príde o politické body. Je dobré aj to, že hlasovanie o prokurátorovi bude verejné. Je to všeobecne prospešná funkcia, preto by transparentnosť mala byť samozrejmosťou (aj pri iných výberových konaniach).
Tak isto by to malo byť aj pri voľbe riaditeľa školy, i keď v kratšom rozsahu. Predstavte si, že sa riaditeľ štandardne veľkej školy volí bez toho, aby o ňom a jeho zámeroch vedela celá komunita školy, výberové konanie i hlasovanie je tajné, rozhoduje úzka skupinka rady školy, ktorá sa nikomu nezodpovedá. Komunita školy sa nemusí a zväčša sa ani nedozvie o tom, čo kandidát pripravil vo svojej koncepcii riadenia. Niekedy ani nepostrehne, že sa koná výberové konanie jej školy. Pocíti iba jeho dôsledky, a to na celých päť rokov. Rada školy na základe veľmi krátkej prezentácie kandidátov na neverejnom zasadnutí neraz v popoludňajších hodinách pod vplyvom únavy vyberie riaditeľa a po jeho menovaní zriaďovateľom sa po čase zistí, že to bola zlá a málo premyslená voľba. Ak nový riaditeľ neporuší zákon, nebude ľahké zbaviť ho funkcie len pre nespokojnosť. A po piatich rokoch sa môže stať to isté a bude sa voliť neznámo. Opäť.
Voľba riaditeľov jednej z najdôležitejších inštitúcií, možno dôležitejšej ako generálna prokuratúra, v organizácii, kde sa rodí nová spoločnosť a demokracia, je jedna z najnetransparentnejších, hoci na päť rokov významne ovplyvní fungovanie školy, samosprávy, stoviek žiakov, učiteľov, rodičov.
Aj tu by bolo načase zrealizovať zmeny. Také, čo naplnia podstatu demokracie, ktorá zatiaľ na nižších úrovniach nefunguje, resp. sa realizuje ako predstieraná nezávislosť a samospráva. Dobre vieme, aké špinavosti a intrigy sa dejú pri voľbe riaditeľov. Určite by verejná prezentácia kandidátov na riaditeľov škôl mala prebiehať pred ich zvolením v rade školy, aby sa aspoň týmito vystúpeniami cítili členovia rady školy zaviazaní. A vôbec by vypočúvanie kandidátov malo poskytnúť CELEJ komunite školy predstavu o tom, ako by chceli školu riadiť namiesto ich krátkeho a povrchného posúdenia niekoľkými členmi rady školy. Isto by to pomohlo aj kandidátom, možno by pri verejnom vypočúvaní niekoho zaujali a v prípade neúspechu vo výberovom konaní na danú školu by ich mohol osloviť iný subjekt.
Práve týmto by sa mala začínať skutočná reforma školstva, keďže problémy pri voľbe riaditeľov neraz stoja v rozvoji, demokratizácii i v humanizácii školstva. (Podrobnejšie túto tému budeme prezentovať v rámci zoskupenia Konštruktívna školoveda – hľadanie strednej cesty.).
II. Pozastavujem sa nad tým, ako sa z dištančného štúdia stala taká veda, že sa priam chrlia metodiky na jeho zvládanie. Opomeniem teraz nedostatočnú techniku a nekvalitný internet. Naopak, pripomeniem to, že každý jeden súčasný učiteľ musí mať štandardnú schopnosť používať multimédiá. A s týmito dvoma predpokladmi pre nikoho nemôže byť problém nakrútiť sa pri výklade učiva, niekedy stačí zvuková nahrávka, a sprostredkovať to žiakom. Áno, bude chýbať dialóg, no ten možno využiť na následnej online hodine s celou triedou, keď sa už nebude vysvetľovať učivo, ale komunikovať. Vysvetľovať učivo online pre celú triedu je asi tak efektívne ako učiť sa na narodeninovej párty, preto stačí poslať žiakom najprv nahrávku. Takto si žiaci učiteľov výklad pozrú v pokoji, môžu si k nemu pripraviť otázky, prípadne si doplnia informácie z učebnice. A aby domáce vzdelávanie bolo aj kontaktné, tak nasledujúca hodina daného predmetu môže byť onlajn a môže sa viesť na upevňovanie učiva podľa nahrávky. Musíme však rezignovať na nejaké obsiahle skúšanie a preťažovanie domácimi úlohami v rámci kompenzácie zameškaného učiva. Bežná rodina nemá možnosť dohliadať na svoje deti, aby si všetko plnili, a aby ich doučovali nedostatky. Výnimočná situácia si vyžaduje výnimočný prístup, nie prenesenie školy do rodín. Okrem iného sa mnohými domácimi úlohami potrestajú len a len učitelia tým, že ich musia kontrolovať. Podobné videá pripravilo aj ministerstvo školstva. No neobsiahli sa zatiaľ všetky témy a predmety, navyše učiteľ danej školy je žiakom bližší ako cudzí. Aj keď je vzdelávacích videí plný youtube, žiaci sa neraz obracajú práve na svojich učiteľov. Online výučba určite nie je žiadna veda, ak si uvedomíte nasledujúce body:
1. Treba pripraviť žiakom auditívny alebo audiovizuálny výklad témy. Ak sa dá pracovať s učebnicou, tak ju treba využiť. A učiť, resp. pripomínať žiakom, ako sa učiť, ako pracovať s knihou, ako si robiť poznámky, ako realizovať samoštúdium. Je to síce monologická nahrávka, no je efektívnejšia ako online stále prerušovať výklad, neraz častejšie ako na vyučovaní v triede. Nahrávky zároveň pomáhajú rodičom a môžu ich využiť pri práci so žiakmi kedykoľvek a v pokoji. Zároveň menej unavujú učiteľov, nemusia neustále prerušovať výklad či upozorňovať žiakov na pozornosť. (Isto, ak sa nechcete nahrávať, stačí vypnúť mikrofóny a spraviť výklad žiakom v priamom prenose,)
2. Na nasledujúcej hodine rozobrať so žiakmi učiteľovu nahrávku, dať možnosť položiť otázky, dovysvetľovať nepochopené, možno realizovať motivačné skúšanie (na „plusky“), riešiť cvičenia, zadať úlohy na opakovanie učiva nie na jeho dobratie. Ale ak sa chce učiteľ vyhnúť masívnemu posielaniu riešených úloh elektronickou poštou deň čo deň, v rámci pudu sebazáchovy a svojej rodiny nezadá denne kvantum úloh alebo dá takú úlohu, ktorú si spolu skontrolujú na dialogickej online hodine, ktorá sa strieda s tou monologickou. (Mám totiž pocit, že niektorí kolegovia sa sadomasochisticky preťažujú.) Nebojte sa, že by ste nemali doklad o vašej práci pre prípadnú inšpekciu. Ním je vaša nahrávka, poznámky v zošitoch či v pracovných zošitoch žiakov (ktoré sa tiež dajú skontrolovať počas dialogickej online hodiny, zaberie to 2-3 minúty).
3. Nedávajte si cieľ prebrať všetko predpísané učivo počas domáceho vzdelávania. To má limity, ktoré my a ani žiaci nedokážeme prekonať. Počas domáceho vzdelávania neplatia časovo-tematické rozvrhy učiva! Pozrite do vzdelávacích štandardov (ŠVP) a podľa nich preberajte učivo. Určite nie podľa učebnice či pracovného zošita, ktoré sú vždy obsažnejšie ako osnovy. Štandardy je spravidla ľahšie prebrať ako preplnené učebnice. A prečo nie, veď štandardy obsahujú povinné minimum. V zložitej situácii to musí postačovať.
4. Ak si pripravíte zložitý online test plný pojmov, neočakávajte, že si žiaci doma nepomôžu, je to úplne prirodzené. Aj vo svete dospelých. V dennej škole sa pri písomke dá ťažšie podvádzať, tak si zdvihnú sebavedomie pri písomke doma. Napokon sami sebe poškodia, že nebudú vedieť. Potom niekto napíše status, že slabí žiaci majú zrazu dobré známky, a spustí sa vlna hádok, čo opäť polarizuje žiakov, rodičov s učiteľmi, nechápajúc, že sme na jednej lodi. Ak veľmi chcete skúšať, dá sa to aj pri zapnutých webkamerách – ústne a stručne. Niekedy bolo dokonca ústne skúšanie povinné, tak sa na chvíľu vráťme. Nie je problém vymyslieť 28 žiakom otázky na ústne skúšanie. Každému ju online položiť a pozerať sa, ako odpovedá. Samozrejme, nepôjdeme do veľkej šírky tematického celku. No známku získame. Alebo žiakov pri správnych postrehoch po zhliadnutí učiteľovej nahrávky hodnoťme pluskami a potom premieňajme na známky. Aby sme hodnotili aj neaktívnych žiakov, naopak, použime mínusky. Nemusí mať v tejto situácii každý jednotku. Ale ak ozaj chceme komplexnejšiu známku, zapnúť kamery, zadať otázky a úlohy a pozerať sa, ako žiaci vo svojich izbách riešia online test. Pozorný učiteľ spozná podvádzanie. Asi rovnako ako v reálnej triede. Osobne by som však uprednostnil ústne online skúšanie, hodnotenie drobných odpovedí a online kontrolu dištančného štúdia. Inak je učiteľ naozaj preťažený, čo v čase protipandemických opatrení neprospieva ani jemu.
5. Presne zadať žiakom čo sa majú učiť, z čoho, dokedy a čo majú mať v zošite. Neodporúčam využívať učebnice, zošity a zároveň iné textové pomôcky, keďže sa tým stráca prehľad a opäť je to aj tlak na učiteľa. Všetky informácie treba zadávať na Edupage. Ústne informovanie na online hodine už dnes nestačí. Žiaci zabúdajú. Rodič musí mať tiež prehľad, aby dozrel na plnenie dištančného vzdelávania aspoň v rámci svojich možností.
6. Známkujte. Známkovanie sa síce neodporúča, no pokojne známkujte, keďže slovo „neodporúča“ neimplikuje zákaz. Využite však pozitívny, motivačný rozmer známky. Najmä využívajme známku s rozumom, nie extrémisticky. Známka počas covid vzdelávania sa dá totiž ľahko napadnúť. Preto si musíme byť vedomý, začo a v akej situácii ju udeľujeme. Známkujte s rozvahou a motivačne. Ak však žiak preukázateľne neplní ciele domáceho vyučovania, netreba sa brániť ani horšej známke. Ale musíte mať istotu, že ste zohľadnili okolnosti a nevýhody dištančného vyučovania. Opačným extrémom je nič neznámkovať, ani aspoň slovne nevyjadriť pochvalu, prípadne nedostatky po kontrole úloh. To potom ovplyvní prístup žiakov k vzdelávaniu doma a, žiaľ, aj motiváciu. Stále je známka dôležitým kritériom. Ak si myslíte, že všetko známkovanie doženiete po návrate do škôl, zabudnite na to. Učivo hoc aj kvalitne prebraté cez online vyučovanie bude treba v triedach fixovať. Určite sa nevrhnite na žiakov po prípadnom návrate do škôl a pred Vianocami s tým, že treba skúšať a rýchlo známkovať zo všetkých predmetov, akoby boli známky životnou nevyhnutnosťou. Veď aj metodické pokyny stanovujú iba 2 známky za polrok. Učiteľ musí byť schopný naučiť žiakov aj bez známkovania najmä v situácii, keď je hodnotenie známkou nedokáže byť objektívne, keďže dištančné vzdelávanie má svoje limity. Ak náhodou horšiemu žiakovi vyjde lepšia známka? No a? V druhom polroku si ju obháji alebo získa reálnejšie hodnotenie. Nepresná známka v tejto situácii nedehonestuje školu. Apelujem na kolegov, aby sa nevrhli na žiakov po otvorení škôl. Spraví to veľa konfliktov a tie zase postavia proti nám ľudí, ktorých podporu potrebujeme.
Vyučovanie online nie je veda a dá sa elegantne zvládnuť bez zbytočného preťažovania. Vyučovanie online nie je pretekom o to, kto naplní prvý plán. Ide o to, aby boli mysle žiakov v strehu počas nútenej odluky od školských priestorov a o to, aby sa im nepridávalo nezvládnuteľné v situácii, keď aj oni trpia. Zároveň sa mnou načrtnutým prístupom sami chránime od prepracovania. Stačí sa len zamyslieť, čo chceme od žiakov, ako to chceme a čo môžeme chcieť v situácii, keď je všetko neštandardné. A neštandardné je aj vyučovanie, preto nevieme napĺňať všetky jeho funkcie, čo si musí každý pedagóg uvedomiť.
Avšak aj ministerstvo by malo zasiahnuť. Ako na jar. Neznámkovať, redukovať učivo na primitívne témy, zrušiť maturity, vychvaľovať online vzdelávanie či uvažovať o opakovaní školského roka sú úplne zbytočné nápady. Dokonca by nebolo potrebné ani krátiť prázdniny. Učivo sa dá dobrať. Ministerstvo by malo spraviť také dočasné zmeny, aby vyučovanie mohlo plynúť pomalšie ako to klasické, aby sa učitelia nemuseli naháňať zo strachu, že budú musieť všetko nárazovo dobrať, aby malo jednoznačné pravidlá, ktoré si nebude vysvetľovať každý riaditeľ inak. Keďže skoro celý druhý polrok minulého školského roka a terajší polrok narušila pandémia, prispôsobme tomu učebný plán a ŠVP. Mimoriadne. Na polrok zrušiť etické a náboženské výchovy, techniky, odobrať jednu hodinu telesnej výchove, disponibilné hodiny pridať profilovým predmetom, zrušiť celoslovenské testovania (prijímačky a maturity nie), umožniť navýšiť učebný plán o 1-3 hodiny (podľa veku žiakov), rozdeliť učivo na nasledujúci 2. polrok a na polrok ďalšieho školského roka (možno popri tom vyhodiť niektoré témy navždy), povinne odučiť na suplovaných hodinách zameškané témy a pod. Uvedené návrhy sú síce kontroverzné, ale boli by iba dočasné, kým sa nedoberie učivo hlavných predmetov. Osobne si myslím, že učivo, ktoré sa zameškalo, dokáže učiteľ v štandardnej škole dobrať aj bez uvedených riešení. No ministerstvo by malo umožniť školám to, aby si to v prípade potreby mohli takto dočasne prispôsobiť, aby mohli všetko pohodlne a bez stresovania učiteľov a žiakov prebrať a po tom nadviazať na nové učivo. Inak ozaj budeme v strese, budeme naháňať učivo, a tým hustiť do žiakov látky bez prepotrebnej fixácie učiva. Keby ministerstvo zaujalo takýto postoj, vrátil by sa pokoj do dištančného vzdelávania, ktoré je ozaj veľmi náročné pre všetkých zúčastnených. A isto by stúpla aj jeho efektivita.
III. Jeden z poslancov kritizoval to, že sa niektorí ľudia hanlivo vyjadrovali počas sviatku 17. 11. o dvoch žijúcich osobnostiach Nežnej revolúcie. Dokonca podal trestné oznámenie. Nechcem to rozoberať z hľadiska histórie a zásluh známych osobností spoločenského života, ale asi nejestvuje známy človek, ktorý by nečelil tvrdšej kritike. Najmä keď ide o činiteľov z novodobých dejín, ktorých komplexnú činnosť možno odborne a nie politicky posúdiť iba s odstupom času. A pokiaľ viem, žiadna osobnosť nie je zákonom chránená od osočovania, keďže modly sa už dávno zrušili a neraz sa stáva, že sa aj na pozitívnu osobnosť z odborného hľadiska neraz nazerá aj negatívne. Snáď táto snaha nebude smerovať k zákonu, koho možno chváliť a koho kritizovať. Ale iné som chcel.
Tento poslanec zase spomenul vyučovanie a školy. Pobúril ma tento naivný, neodborný a zbytočný dodatok v statuse koaličného politika s dosahom aj na školstvo. Nepozná pomer medzi učebnými témami a časovou dotáciou na ich učenie a fixáciu. Nepozná učebné osnovy dejepisu, ktoré tému osobností obsahujú. Neuvedomuje si, že keby sme v školách učili o všetkých významných osobnostiach iba na Slovensku, tak nepreberieme nič iné. Nepozná ani súčasné deti, ktoré rýchlo zabúdajú fakty, ktoré nezažili alebo sú im vzdialené, ktoré, žiaľ, majú pamäť na iné informácie. Nespomenul, že na učenie hodnôt treba viac ako presadenie pojmu alebo mena osobnosti do osnov. Nepomyslel na to, že školy sa môžu hodnotám učiť hoci na všetkých hodinách, no orientáciu žiakov určuje spoločnosť a médiá, ktoré sú v moci práve politikov kritizujúcich vzdelávanie, neraz takých, o ktorých pochybujeme, či absolvovali aspoň maturitu. Tento politik zabudol aj na to, že učitelia sú ubití tým, ako sa ich snaha viesť žiakov k hodnotám a morálke roky znevažuje aj politikou, ktorá vštepuje žiakom antihodnoty. A hlavne by sa mal zamyslieť, kto za tie roky ponížil školstvo do súčasného stavu. Isto, spomínaný politik je slušný, no je v koalícii, kde sa malo bez jediného ohľadu na covid jasne povedať, čo sa stane so školstvom a ako vyriešime to, že žiaci imitujú správanie spoločnosti.
Spomínané osobnosti určite neboli kritizované a opľúvané preto, že školy niečo zanedbali. Po tom, čo sa u nás deje posledné mesiace a roky, majú neraz aj slušní ľudia dôvod pľuť a nadávať. Aj keď im škola hovorila inak. Hodnoty žiakov sa, žiaľ, nie vždy prenášajú do dospelosti. Transformujú sa a prispôsobujú sa aktuálnemu prežívaniu mimo školy. A keď roky nepomáha zmierlivý a pokojný prístup, ktorí ich učili v škole, nastupuje nadávanie, osočovanie a niekedy aj násilie. A škola nemá moc zmeniť to, ani keby fungovala ako polepšovňa. No vinníka nájsť treba, škola je na to dobrá…
PhDr. Ján Papuga, PhD. * Bratislava-Rača * janpapuga@gmail.com FB: Ján Papuga * FB skupina: Spoločenstvo slovenčinárov, priateľov školy a vyučovania * FB skupina: Konštruktívna školoveda – hľadanie strednej cesty * FB skupina: Riazanet – BA-NM * janpapuga.blog.pravda.sk * www . janpapuga . sk
Celá debata | RSS tejto debaty