Keď si niekto myslí, že politici masívne ovplyvňujú slovník mladých či bežných ľudí, veľmi sa mýli a nepozná okolnosti. Kiež by sa ľudia tak zaujímali o politiku, ako sa domnievame, že politici ovplyvňujú bežné správanie občanov! Zabúdame na devastačný vplyv médií, mediálnych produktov a populárnej kultúry, ktoré neraz ovplyvňujú konanie mladých viac ako ich rodičia či pedagógovia. Isto, politici by mali byť na vyššej etickej úrovni, no demokratické spôsoby výberu politikov neumožňujú vylučovať z riadenia štátu ľudí, ktorých konanie je v rôznej miere nekultúrne či nemorálne. Tak to je aj vo svetovej politike, nie iba na Slovensku.
Ešte predtým, ako sa zamyslíme nad neslušným správaním, treba rozlíšiť terminológiu. Lebo v posledných rokoch sa vo verejnom priestore neraz zamieňajú významy slov. Keď hovoríme o vulgarizmoch, máme na mysli hrubé verbálne jazykové prostriedky, ktoré sú spoločensky nevhodné, ba tabuizované. Príkladov je neúrekom. Stačí, keď sa nám niečo nepodarí a začnú sa z úst rinúť nadávky. Aj keď sa hovorí o vulgarite politikov, zriedka sa u nich na verejnosti stretávame so skutočnými vulgarizmami. Oveľa viac ich nájdeme v rapových piesňach, ktoré masovo počúvajú mladí, alebo počas rôznych kolízií v dopravnej premávke, keď nervózne riadime auto – a to tiež počúvajú naše deti.
Pejoratíva, teda hanlivé expresívne slová, sú miernejšie, používajú sa častejšie a v podstate sa viac tolerujú, a tým sa ľahšie a častejšie sa vyskytujú na verejnosti: debil, somár, dementný, sprostý, žrať a pod. Sú to ostré slová, no nejde o vulgarizmy. Keď niekto často používa nadávku somár, nemusí ísť o vulgárneho človeka.
A tretiu skupinu tvoria výrazy, ktoré v istých kontextoch majú silný expresívny význam, obrazne pripodobňujú slovo ku konaniu konkrétnej osoby: mafián, zlodej, klamať, bezzubý (zákon), retardovaný (prejav), (správa sa ako) prostitútka, hyenizmus (v jej konaní) a pod. Tiež ich nemožno len tak označiť za vulgárne. Ide o metafory, ktoré zosilňujú myslený význam výpovede.
Takže sa nedá povedať, že naši politici sú skrz-naskrz prešpikovaní vulgarizmami v ich skutočnom význame. Ako som už uviedol, existujú iné oblasti, kde ľudia vedome či podvedome nasávajú vulgarizmy a vulgárne správanie. Stačí si predstaviť bežný futbalový či iný zápas v malej obci. Vulgarizmov od divákov padá násobne viac ako gólov. Aj na hráčov, ktorí sú neraz neplnoletí. Často aj zo strany ich trénerov. A už v tejto fáze vzniká špirála hrubého osočovania, keďže deti v pude sebazáchovy takéto správanie opakujú. Alebo hrubé slová vo filmoch, pesničkách, divadlách, ktoré sú voľne prístupné aj úplne malým deťom. A keď človek vníma pravidelne vulgárne vyjadrovanie, stáva sa preňho bežné a prirodzené. Aj preto som, žiaľ, dospel k poznaniu, že vulgarita z komunikácie tak skoro nevymizne, nech by sa aj poslanci hneď od zajtra začali správať slušne. Sú desiatky vplyvnejších oblastí, ktoré vulgarizmy v zmysle lepšej kultúry nestopnú. Neznamená to však, že máme rezignovať na slušné správanie. No treba si uvedomiť, že to bude veľmi ťažká cesta. Ale isto, bolo by potrebné, aby sa vulgarizmy vo verejných a ľahko prístupných prejavoch sankcionovali výraznejšie. Nie je možné, aby sa na sociálnych sieťach ľudia ponižovali nadávkami. Aby sa beztrestne mohli kričať či čmárať nadávky na verejných priestranstvách. Akoby nestačilo, že ich je plno v médiách…
Okrem uvedeného považujem za ďaleko nebezpečnejšie, keď sa nejaký človek, obzvlášť politik, navonok prejavuje slušne, kultivovane v obleku s kravatou, hoci v jeho komunikácii a konaní badať veľmi nebezpečné a nechutné postoje a názory. Lebo človek, čo nenadáva, nemusí byť hneď ideálom etiky. Jeho zlo môže byť ťažšie viditeľné, ale je v ňom.
Keď pripustíme, že vulgarizmy budú dlho súčasťou našich životov, tak výhodou ich používania je, že vieme, s akým človekom komunikujeme. A sú aj istým ventilom, ktorý môže eliminovať fyzické útoky. No samoúčelné hrubé slová a urážanie vulgarizmami treba celospoločensky odmietnuť.
Keď však hovoríme o politike alebo inej oblasti, kde sa veľa argumentuje, polemizuje či presvedčuje, musíte rátať s tým, že komunikácia je ráznejšia, expresívnejšia, silnejšia. Nie vulgárnejšia. Politika v celom svete je boj o moc, ale aj o formu a obsah riadenia štátu. Kým bude existovať opozícia a koalícia, vždy budú medzi nimi a ich prívržencami pnutia a v diskusiách sa takýto konflikt prejaví tvrdšou komunikáciou. Aj princípy rétoriky hovoria o tom, že človek má byť presvedčivý, sugestívny, zrozumiteľný, keď chce niečo dosiahnuť. Stačí si spomenúť na známe osobnosti z rôznych oblastí a je pravdepodobné, že sú alebo boli nositeľmi silných rečníckych schopností. Preto nevidím problém, keď sa v rámci konkretizácie témy poslali adresáti premiérovho prejavu bojovať do vojny, keďže je to výraz, ktorý má sugestívne a názorne ilustrovať vojnové hrôzy tým, čo tému bojov zľahčujú alebo sa o nej vyjadrujú, akoby boli veteránmi mnohých bojov. Sám pri výklade vojnových literárnych diel hovorím žiakom, aby si predstavili, že sú vo vojne. A keď sa objaví nejaké spochybňovanie jej závažnosti, hovorím im, aby išli bojovať. A spustí sa tým potrebná diskusia. Kým teda nejde o vulgaritu, názornosť je úplne opodstatnený prostriedok rečníckeho prejavu a neraz sa využíva aj pri vysvetľovaní a výučbe. Rovnako ráznosť, dôraznosť a sugestívnosť. Neraz takí musia byť aj rodičia, aj pedagógovia, aby žiakom vštepili rozum, morálku, správne konanie.
Raz sa ma na besede žiaci pýtali, prečo sú dané výrazy vulgarizmami, prečo nimi nie sú iné. Slová získavali vulgárny nádych mnohé roky, upevňovali sa komunikáciou a konvenciou pri ich vnímaní. A to všetko bolo v rukách používateľov jazyka. Vytvorili sme si skupiny slov, na ktoré máme zvýšenú citlivosť, keďže nevyberaným spôsobom pomenúvajú intímne objekty a činnosti. Niekedy môžu vyvolať aj konverzačný humor, preto ich využívajú aj ľudia, čo nevedia rozosmiať inak. Problém je, že môžu vážne uraziť človeka, pohoršiť ostatných či vyvolať konflikt. Takže ozaj sú prevažne nežiaduce a ich využívanie by malo byť výnimočné. Avšak to, čo sa deje v súčasnej spoločnosti v súvislosti s komunikáciou a rôznymi zlými činmi, ani zďaleka nesúvisí so správaním politikov. Je treba hľadať skutočné vplyvy na používanie hrubých slov, a tak sa aspoň priblížiť k zmysluplnejšej komunikácii, ktorá môže byť rázna, ale má uchovávať dôstojnosť človeka.
*
*
*
*
*
ĎAKUJEM ZA PREČÍTANIE!
*
Skutočná zmena školstva = skutočná zmena spoločnosti = skutočná zmena politiky.
*
AKTIVAČNÁ VÝZVA:
Keď sa s mojím textom stotožňujete, šírte ho, zdieľajte, posielajte na e-maily, aby sa dostal do širšieho povedomia, aby sa zo slov stali činy, aby sa veci začali meniť. Sprostredkujte môj text ľuďom, ktorí nechodia na blogy. Text je verejný, netreba môj súhlas na jeho šírenie. Posielajte ho aj politikom, stranám, ministrom, inštitúciám, médiám.
*
DISKUSIA:
Milí čitatelia a priatelia, myslite kriticky a nezávisle. Nebuďme ako politici a médiá. Odborná, slušná a zmysluplná diskusia vie zmeniť mnohé veci. Odpovede na komentáre k tomuto blogu na tejto platforme NEPÍŠEM, nesledujem ich, nevyjadrujem sa k nim aj z dôvodu, že autori komentárov majú neraz anonymné ID a môžu byť medzi nimi provokatéri, čo nechcú alebo nevedia pochopiť môj text a neraz prechádzajú k osobným invektívam pod neidentifikovateľným menom. S takýmito ľuďmi nemám dôvod diskutovať, resp. sa s nimi diskutovať nedá. V PRÍPADE, ŽE MÁTE ZÁUJEM O KONŠTRUKTÍVNU PRIPOMIENKU A MOJU REAKCIU NA ŇU, NEVÁHAJTE SA SO MNOU SPOJIŤ PROSTREDNÍCTVOM UVEDENÝCH KONTAKTOV. V prípade, že chcete pravidelne, konštruktívne, vecne a odborne verejne komunikovať so mnou a inými ľuďmi, pridajte sa do FB skupiny Školoveda.
*
AUTOR: PhDr. Ján Papuga, PhD. * pedagóg (slovenčina – estetika), spisovateľ, aktivista, vydavateľ, tvorca didaktických dokumentov, odborník na školstvo, zakladateľ pedagogickej koncepcie Konštruktívna školoveda – hľadanie strednej cesty
KONTAKTY: KONTAKTY: Bratislava-Rača, Bernolákovo * janpapuga@gmail.com * FB: Ján Radomil Papuga * IG: Ján Papuga * YT: Ján Papuga * TG: Ján Papuga, školstvo – pedagogika – politika
PUBLIKAČNÁ ČINNOSŤ: link
FB SKUPINY: Spoločenstvo slovenčinárov, priateľov školy a vyučovania * Školoveda * Ján Papuga – školstvo, pedagogika, politika * Knihy Jána Papugu
BLOG PRAVDA: janpapuga.blog.pravda.sk
Celá debata | RSS tejto debaty