Domáce úlohy sú jednou z pedagogických tém, ktorá sa rieši v komunitách škôl. Niektoré školy sa chvália, že ich nezadávajú. Niektoré školy ich zase zadávajú vo veľkých množstvách a denne, sám som to zažíval pri mojich dvoch synoch. Ako pedagóg mám na domáce úlohy vlastný a overený postoj, ktorým sa riadim. Domácu úlohu zadávam len príležitostne alebo zadávam dobrovoľné domáce úlohy. Mám na to niekoľko dôvodov…
Neuznávam to, keď sa domáca úloha zadáva len preto, že učiteľ na hodine nestihol prebrať jej náplň. Nemajú sa prenášať vyučovacie povinnosti do domáceho prostredia. Najmä nie vtedy, keď je pri riešení potrebná asistencia učiteľa, jeho vysvetľovanie a objasňovanie. Stáva sa totiž, že sa zadávajú úlohy, ktoré neboli v škole vôbec vysvetlené. Rodič nie je pedagóg. Možno vie, ako sa má úloha riešiť, no nie vždy to vie dieťaťu didakticky vysvetliť. Navyše rodič môže dospieť k výsledku zadaných úloh iným spôsobom, ako sa vyžaduje. Isto, môžeme si povedať, že dieťa si to má samo vyriešiť. Ale niekedy skrátka nevie, nechápe, treba mu pomôcť, nech je aj vo vyššom veku. Aby bola domáca úloha zmysluplná, treba ju navyše skontrolovať, aby si dieťa nezapamätalo zlý postup.
Nerád zadávam domáce úlohy aj preto, že žiak ich môže, aj s pomocou internetu, vyriešiť nesprávne alebo mechanicky. V tom prvom prípade si môže zafixovať zlé algoritmy riešenia, v tom druhom prípade nemá úloha žiadnu poznávaciu hodnotu, je výsledkom práce s multimédiami.
Tretí môj dôvod je ten, že žiaci neraz chcú prezentovať domácu úlohu, keď si ju už spravili. Teda stratíme na hodine veľa času, ak sa prihlásia viacerí. Navyše musíme riešenia skontrolovať, čo nás zase pripraví o čas. Efektívnejšie je vypracovávať úlohy frontálne počas vyučovacej hodiny s tým, že môžeme hneď kontrolovať výsledky žiakov, prípadne im pri riešení úloh pripomínať a vysvetľovať teóriu, postupy. A žiaci sa navzájom pozorujú, ako sa majú úlohy riešiť a zapisujú si správne riešenia namiesto nesprávnych výsledkov.
Problematické je aj hodnotenie domácich úloh. Keď sa úloha nespraví, nemala by to byť známka za vedomosť, ale poznámka k správaniu. Keď sa zase úloha vypracuje zle, hodnotenie zlou známkou pôsobí demotivujúco, najmä keď si žiak myslel, že úlohu vypracoval správne, že ju správne pochopil. Bez asistencie učiteľa môže dôjsť k omylu. Najmä keď súčasné učebnice majú neraz nezrozumiteľné zadania alebo si žiaci nestihli poznačiť nuansy ústneho zadania učiteľom.
A hádam môj posledný závažný dôvod – napriek mnohým názorom nezainteresovaných si nemyslím, že žiaci to dnes majú lepšie, ľahšie. Hoci odbudlo učenia, pribúdajú okolnosti, ktoré v mnohých oblastiach negatívne ovplyvňujú bytie súčasných detí a mládeže. Preto uznávam to, aby si žiaci doma po vyučovaní oddýchli a netrávili čas pri domácich úlohách. Nehovoriac o tom, že majú aj rôzne aktivity, ktoré sú neraz rovnako dôležité ako formálne vzdelávanie v škole. A k tomu sa musia učiť na nasledujúci deň vyučovania (to za domácu úlohu nepovažujem). Aj rodičia majú právo na oddych a nemajú po osemhodinovej pracovnej dobe zastupovali pedagógov rôznych predmetov.
Týmto však nehovorím, že by sa domáce úlohy mali z pedagogiky úplne vylúčiť. Len nesmú byť záťažou, každodennou záležitosťou a riešením meškania učiteľa v učive. Okrem toho sú práce, ktoré sa dajú vypracovať iba doma: projekt, slohová práca, práca v teréne, anketa a pod. To sú oprávnené domáce úlohy. Len na tie je zvyčajne viac času. Ak sa však úlohy zadávajú masovo, strácajú svoj účel a oberajú deti o radosť práce a o nevyhnutný relax pred ďalším školským dňom. Plus, pripravujú rodičov o zaujímavejšie a neraz prínosnejšie činnosti s deťmi. Aj v tejto téme by som rád videl humanisticky poňatú strednú cestu, aby sa zvýšili motivácia detí k vzdelávaniu a motivácia rodičov podporovať poslanie ich školy.
*
*
*
*
*
ĎAKUJEM ZA PREČÍTANIE!
*
Skutočná zmena školstva = skutočná zmena spoločnosti = skutočná zmena politiky.
*
AKTIVAČNÁ VÝZVA:
Keď sa s mojím textom stotožňujete, šírte ho, zdieľajte, posielajte na e-maily, aby sa dostal do širšieho povedomia, aby sa zo slov stali činy, aby sa veci začali meniť. Sprostredkujte môj text ľuďom, ktorí nechodia na blogy. Text je verejný, netreba môj súhlas na jeho šírenie. Posielajte ho aj politikom, stranám, ministrom, inštitúciám, médiám.
*
DISKUSIA:
Milí čitatelia a priatelia, myslite kriticky a nezávisle. Nebuďme ako politici a médiá. Odborná, slušná a zmysluplná diskusia vie zmeniť mnohé veci. Odpovede na komentáre k tomuto blogu na tejto platforme NEPÍŠEM, nesledujem ich, nevyjadrujem sa k nim aj z dôvodu, že autori komentárov majú neraz anonymné ID a môžu byť medzi nimi provokatéri, čo nechcú alebo nevedia pochopiť môj text a neraz prechádzajú k osobným invektívam pod neidentifikovateľným menom. S takýmito ľuďmi nemám dôvod diskutovať, resp. sa s nimi diskutovať nedá. V PRÍPADE, ŽE MÁTE ZÁUJEM O KONŠTRUKTÍVNU PRIPOMIENKU A MOJU REAKCIU NA ŇU, NEVÁHAJTE SA SO MNOU SPOJIŤ PROSTREDNÍCTVOM UVEDENÝCH KONTAKTOV. V prípade, že chcete pravidelne, konštruktívne, vecne a odborne verejne komunikovať so mnou a inými ľuďmi, pridajte sa do FB skupiny Školoveda.
*
AUTOR: PhDr. Ján Papuga, PhD. * pedagóg (slovenčina – estetika), spisovateľ, aktivista, vydavateľ, tvorca didaktických dokumentov, odborník na školstvo, zakladateľ pedagogickej koncepcie Konštruktívna školoveda – hľadanie strednej cesty
KONTAKTY: KONTAKTY: Bratislava-Rača, Bernolákovo * janpapuga@gmail.com * FB: Ján Radomil Papuga * IG: Ján Papuga * YT: Ján Papuga * TG: Ján Papuga, školstvo – pedagogika – politika
PUBLIKAČNÁ ČINNOSŤ: link
FB SKUPINY: Spoločenstvo slovenčinárov, priateľov školy a vyučovania * Školoveda * Ján Papuga – školstvo, pedagogika, politika * Knihy Jána Papugu
BLOG PRAVDA: janpapuga.blog.pravda.sk
Celá debata | RSS tejto debaty