Ján Papuga

            Ľudia už od dávnych čias prezentujú svoju nespokojnosť protestmi, zhromaždeniami, vyjadreniami nesúhlasu, textami, hanopismi… Najmä vtedy, keď akákoľvek vládna moc prekročila únosnú mieru tlaku na podradených, poddaných, občanov. Niektoré vzbury ľudí, aj krvavé a násilné, dokázali zmeniť stav tak, že sa výrazne zlepšila kvalita života spoločnosti. Zlosť, vulgárne správanie aj boj za cenu bitky či zabíjania patria k dejinám protestov i bojov za slobodu. Dnes sme síce v modernej dobe a považujeme sa za ľudí na vyššej úrovni, napriek tomu sa vo svete stále vedú skazonosné konflikty. A pochybujem, že sa v nasledujúcich rokoch zastavia, hoci by som to chcel. Nezastavia sa najmä v oblastiach, kde sa bojuje o moc a schytávajú to obyčajní ľudia, civilisti, ktorí sa bránia, ako vedia. Dokonca prichádzajú o život. Určite nechcú na prvom mieste zabíjať a ničiť. Žiaľ, nemajú veľa možností meniť veci. Ani dnes. Ťažko čeliť politickej a vládnej moci, ktorá má k dispozícii zbrane od výmyslu sveta.

            Dnes sa našťastie stretávame s pokojnejšími demokratickými protestmi, ktoré zvyčajne  nekončia krvavo. A na Slovensku vôbec. Dopravcovia sa búria proti podmienkam blokáciou. Učitelia proti nízkym platom pochodom. Nátlakové akcie realizujú environmentalisti. Hlučne sa bojuje za práva menšín. Manifestuje sa aj proti globalizácii. Niet týždňa bez nejakej akcie, ktorá protestuje proti vládnej moci, proti politikom, proti korporáciám. A je úplne jedno, na čej strane je pravda. Právo ľudí zhromažďovať sa a vyjadrovať nespokojnosť je nedotknuteľné a garantované. Samozrejme, kým sa to nezvrhne na ničenie cudzieho majetku a ubližovanie iným ľuďom. Vtedy sa pripúšťa zásah silových zložiek. Avšak mať predstavu, že protest bude tichý, bez emócií a vulgárnych slov, bez hodenia vajíčka či odpľutia si je príliš naivné. Masa ľudí sa prirodzene správa úplne inak ako jednotlivec a istý stupeň vyostrenosti v akýchkoľvek protestoch je neoddeliteľnou súčasťou.

            Sme svedkami toho, že sa najmä zahraničné protesty zvrhávajú k násilnostiam. V žiadnom prípade to nechcem bagatelizovať, ale aj to patrí k protestom. Samozrejme s rizikom, že silové zložky môžu zasiahnuť a postihnúť protestujúcich. Ak však budú protestujúci v obrovskej presile, je to signál pre vládnu moc, že treba niečo zmeniť, treba komunikovať, treba spraviť sebareflexiu, aby sa ozaj zabránilo násilnostiam. Pozor, v dejinách máme aj násilné protesty, ktoré bojovali za správnu vec. A vyhrali.

            Na Slovensku sa za posledný rok udialo mnoho protestov proti epidemickým opatreniam. Ich téma je rovnako opodstatnená, ako sú napr. protesty za životné prostredie. Mnohé protesty sa aj chystajú. Aj keď je výnimočná situácia. Môžete sa aj roztrhať, právo na protest je nad všetkými zákazmi, ktoré sa vydávajú v súvislosti s predchádzaním nákazy. Ani mor v stredoveku nebránil vyjadrovaniu nespokojnosti poddaných. A to bolo v čase monarchie! Isto, môže sa tak prehĺbiť nákaza. No tá sa prehlbuje v každodenných činnostiach. V obchode, v doprave, v školách, na úradoch. Opatrenia nezabránia na 100 % šíreniu, vírus nie je ryba v sieti. Čiastočne sa dá obmedziť. No ak si k tomu pridáme ľahostajnosť Slovákov, aj tých v riadiacich pozíciách, dospejeme k tomu, že sa už aj tak premorujeme, a to je jediná cesta. Ak sa teda bojíte, možno by sa malo oceniť, že ľudia aj individuálne protestujú. Teda nie masovo. A tu sa dostávame k skupinkám, ktoré si zvolili plne legitímny spôsob protestu – nakupovať bez rúšok.

            Ak sa oprávnene bojíte masových protestov, dá sa vyjadrovať nesúhlas aj individuálne. Presne tak,  ako to robia niektorí protestujúci, ktorí paralyzovali dopravu. Ľudia, čo chcú vyjadriť nesúhlas, vedia byť tvoriví. Dokážu verejne vysloviť nesúhlas rôznymi tvorivými spôsobmi. A najmä takými, ktorými nikomu fyzicky neublížia. Dnes takéto individuálne aktivity súvisia s covidovými opatreniami a očkovaním. Mám kvalitné a dlhoročné vzdelanie, domnievam sa, že moja právna gramotnosť občana je na vyššej úrovni. Na základe toho verejne vyhlasujem, že opatrenia našej nevzdelanej a nedemokratickej vlády sú jemne povedané kontroverzné. Žiaľ, orgány, ktoré by mali konať a rozhodnúť o podobných predpokladoch, nekonajú alebo konajú pomaly, preto sa pravdu dozvieme neskôr. A dovtedy sa môžeme dohadovať s policajtmi, prevádzkarmi, politikmi, hygienikmi o legitímnosti oparení, ktoré ozaj smrdia, sú v rozpore s Ústavou a porušujú bežné štandardy legislatívy. A tým sa ako spoločnosť štiepime. Skúsme si len malú skúšku správnosti. Dajte si otázku, prečo vláda a poslanci neriešia kontroverzné opatrenie zákonom. Zákonom určiť to, čo sa musí. Lebo vedia, že by stratili popularitu a brutálne by narazili na to, že to, čo konajú, konajú zle.

            Istá skupina protestujúcich ľudí zvolila spôsob protestu, že chodia po obchodoch bez rúšok či respirátorov. Ako smiešne to znie, že nedať si rúška je protest. Pred vyše rokom by sme sa tomuto smiali.  Nehovoriac o tom, že „povinné“ prekrytie horných dýchacích ciest má zdravotné riziká. Na právnu spornosť i na nezmyselnosť prekrývania si dýchania chceli teda poukázať tým, že si ich dajú v obchode na protest dole. Aj s rizikom, že sa to bude riešiť. Je hlúpe si myslieť, že sa do tejto aktivity a do protestných aktivít vôbec zapájajú nevzdelaní ľudia. Najmä v situácii, keď sú nevzdelaní neraz rozumnejší ako kadejakí intelektuáli. (Mimochodom, ak si niekto myslí, že nákup bez rúška niekoho ohrozí, tak tu ozaj zlyhávajú základné gramotnosti o fyziológii.)

            Ak si prevádzka neporadí, volá sa polícia. A ak protestujúci neustúpia, mal by nasledovať zápis a hotovo. Protestujúci zase môže podať trestné oznámenie alebo sa môže o svoju pravdu súdiť. Ak náhodou nechce protestujúci spolupracovať, polícia, čo prechádza psychologickými testmi, má viacero možností, ako vyjednávať s odporcami. Aj za cenu primeraných donucovacích prostriedkov. Ale hodiť občanov o zem a zbiť ich za to, že zvýšia na policajtov hlas je veľmi nebezpečný precedens. Za obyčajný názor na rúško skopnúť občana, akoby hrozil teroristickým útokom, je prejavovaním agresie a sily. Aj keby vyšetrovaný ziapal, hádzal sa o zem či by policajta opľul, takýto zásah profesionálnej polície je neadekvátny situácii a je motivovaný ozaj iba túžbou časti spoločnosti, aby sa ľudia s iným názorom, ktorí si bránia, eliminovali. Takto si škodia aj sami policajti – prehlbujú nedôveru občanov k nim. Ako to bolo za socializmu. Určite sa to dalo riešiť aj inak, keby sa neprejavili mačovské pudy oných policajtov.

            Ako pedagóg som zažil som aj vážne situácie. Si žiakmi i rodičmi. Mohol som ich riešiť krikom, zúrením a možno aj spacifikovaním či iným vymáhaním svojej domnelej nadradenosti. To by bolo však neprofesionálnym zlyhaním mojich nervov. Policajti majú kopec školení o zachovaní pokojného prístupu. Aj preto je väčšina z nich normálna, konštruktívna, empatická. Zároveň sú aj takí, čo zúrivo zaútočia, ako sa to stalo v piešťanskom Lidli. Možno to spravili aj oprávnene, no signál voči občanom bol jasný. Predstavte si, že by takýto zásah policajti spravili voči cudzincovi alebo nejakej menšine. Tiež za rúška.

            Najviac ma však znepokojuje iná vec. Desí ma tá deštruktívna nenávisť od vyznávačov a milovníkov opatrení, často od známych osobností, politikov i predstaviteľov štátu. Medzi nimi sú aj vzdelaní ľudia sršiaci vražednou nenávisťou! Počul som ich jednoznačné vyjadrenia o tom, že schvaľujú takúto agresivitu, brutalitu voči dezolátom, teda voči ľuďom, ktorí využili svoje právo protestovať. Ako to využívajú milióny ľudí po celom svete, neraz protestujúci aj za banálnejšie zmeny. Týchto protestujúcich ľudí, ktorí sú možno za bežných okolností slušní, pritlačili k múru, označili ich za extrémistov, grázlov, podľudí, dokonca za provokatérov, hoci každý protestujúci je v podstate provokatér. Pripúšťam, že sa dnes ťažko odlišujú slušní od neslušných. Ale tak je tomu na oboch stranách barikády. Rozhodne však túžba eliminovať a šikanovať nositeľa toho, čo je proti presvedčeniu iných ľudí, nie je slušná, keď už sa milovníci opatrení oháňajú slušnosťou. Mimochodom, aj o tých v Nežnej revolúcii sa šírili rôzne hanlivé témy… Popieranie humanistického prístupu k ľuďom od názorových teroristov (= svedkov covidových) je mimo akýchkoľvek princípov ľudskosti a demokracie. A bojím sa toho, že keby mali zbraň, vystrelili by.

            Aj do takéhoto stavu nás dostala táto hlúpa, nevzdelaná, nekompetentná a totalitná vláda šíriaca nenávisť k ľuďom. To, že im v tom nadbiehajú niektorí policajti a tzv. slušní občania, prehlbuje zlosť, zúfalstvo a nenávisť. Hromadné či individuálne protesty budú isto pokračovať. Dôvodov na ne na Slovensku je, žiaľ, príliš veľa. Ako sa nabudúce stopnú???

            Táto koalícia bezcitných darebákov má šťastie, že Slováci nie sú násilnícki. Na jednej strane je to pozitívna vlastnosť. Na druhej strane sa obávam, že práve podobné zákroky štátu voči vykonávaniu demokratického práva môže motivovať aj doposiaľ pokojných protestujúcich k radikálnejším prejavom. K takým, k akým navádza svojím pôsobením táto skazonosná vláda. Vtedy už nebudeme riešiť iba rúška v obchodoch…   

PhDr. Ján Papuga, PhD. * Bratislava-Rača * janpapuga@gmail.com  FB: Ján Papuga * IG: Ján Papuga * FB skupina: Spoločenstvo slovenčinárov, priateľov školy a vyučovania * FB skupina: Školoveda * janpapuga.blog.pravda.sk * youtube: Ján Papuga * www . janpapuga . sk

*

Zdieľajte tento text, ak sa s ním stotožňujete, je verejný, netreba osobitný súhlas. Posielajte tento text na vyššie miesta, ak sa s ním stotožňujete. Posielajte ho médiám. Ukážte ho ľuďom, ktorí nie sú na internete. Aj takto sa menia veci. V prípade pravidelného informovania o mojich aktivitách sa pridajte do FB skupiny Školoveda alebo na môj osobný FB.   

*

Odpovede na komentáre k tomuto blogu na tejto platforme nezverejňujem, nesledujem, nevyjadrujem sa k nim aj z dôvodu, že autori komentárov majú anonymné ID a môžu byť medzi nimi provokatéri. V prípade, že máte záujem o konštruktívnu pripomienku a moju reakciu na ňu, neváhajte ma kontaktovať prostredníctvom uvedených kontaktov.