Ján Papuga

Nechcem sa priamo dotknúť polemiky o účinnosti či neúčinnosti rúšok. Myslím, že existuje aj  veľa dokladov za i proti ich významu. V krajine vedenej rozumnými ľuďmi by dali používanie rúšok pre rôzne diametrálne odlišné názory ako dobrovoľné. A možno by tým dosiahli menší odpor a dôslednejšie používanie prekrytia tvárí. Nie úplne sa stotožňujem s názorom, že sú rúška symbolom podradenosti či zotročovania ľudí. Ak si pozrieme, ako nás ovládajú cez ekonomiku či legislatívu, tak sa mi nezdá, že by nás práve rúškami potrebovali ponížiť. Ponižujú nás dlhodobo inak. Skôr tu ide o fanatické presvedčenie, že zastavia nehmotný vírus.  

            Nosenie rúšok je legitímne opatrenie v čase, keď sa šíria rôzne choroby. Na dobrovoľnej báze. A nie iba proti covidu. Využívajú sa v rôznych krajinách a dajme tomu, že sa ako-tak dokážu zabrániť prenosu infekcie. U nás je chybou to, že tí, čo sa nazývajú vládou, spravili z podstate nevinných opatrení nariadenia bez logiky a triviálnej empatie k ľuďom. Vrcholom bolo nosenie rúšok v lese, v prírode a vôbec v exteriéri. Alebo povinnosť ich nosenia po testovaní či vakcinácii. Napokon je deprimujúce aj to, že povinnosť ich nosenia v interiéroch nemá dohľadný koniec. Ak si k tomuto všetkému pripočítame, čo všetko táto vláda vyvádza, je úplne jasné, že sa nepokoje občanov stupňujú a dotýkajú sa aj dlhodobého nosenia rúšok.

            Dobre, prikázali to, vzpiera sa menšia časť ľudí, tým pádom nie sú veľké šance na zmenu povinnosti nosenia rúšok. Kým nejaký súd nerozhodne, môžeme sa len dohadovať a mať nepríjemnosti s políciou či úradmi. Zákony sa pokrivili tak, že môže rozhodnúť len súd, ale to je dlhá cesta. Inej možnosti niet, ak sa nechcete denne hádať o tom, že nemáte nasadené rúško. Aj keď sú Slováci ostrí, keď cítia nátlak, nie každý má povahu hádať sa a vytvárať konflikty. Apelovať na logiku a zdravý rozum u našich vládnucich a tvorcov nariadení je asi ako chcieť od politika, aby si znížil plat a robil pre národ. Dobre, prežijeme, zarúškovaní, tých 20 minút v obchode nikoho nezabije, aj tak to väčšina nosí pod nosom. Ale rúška v školách, to je páchanie zla, ak nie zločinu!

            Opatrenia, ktoré sa robia vo vzťahu k školám, ničia ich poslanie, zasahujú do detstva a dospievania, prehlbujú už aj tak pomerne zlý pocit žiakov zo škôl, svedčia o neempatii, o neznalosti detskej psychiky, vývinu detí a o absencii základnej pedagogickej etiky u tých, čo toto všetko vymysleli. Som presvedčený, že opatreniami pre školy sa závažne ničí psychické i fyzické zdravie mladej generácie. O to je to naliehavejšie, že stále nevidieť koniec tohto šialenstva. Deti už zažili rok tohto šialenstva a denne počuť rôzne dopady tohto stavu na ich životy. My dospelí to ako-tak prežijeme, sme už hotoví ľudia, hoci psychiatrické ambulancie sa napĺňajú aj dospelými pacientmi. No budúcnosť je o deťoch, o tom, ako sa k nim správame, o tom, ako im pomáhame byť dieťaťom a sprevádzame ich na ceste do dospelosti. Najmä v školách.  

            Nemyslím si, že meranie teploty, umývanie sa dezinfekciou či vyhlásenie rodičov, že je dieťa zdravé, sú opatrenia, proti ktorým sa treba búriť. Dajú sa prežiť. Možno keby sa aplikovali v časoch bez  covidu, nehrozilo by masové chýbanie učiteľov a detí počas chrípkových epidémií. Na druhej strane vírus nie je ryba, prenikne aj do toho najizolovanejšieho prostredia. Ale prikázať žiakom mať po celé vyučovanie rúška (cca 6 – 9 hodín), to môže spraviť iba tyran detí.

            Škola je podľa požiadaviek modernej pedagogiky založená na komunikácii. Nielen v rámci slovenčiny, ale na všetkých predmetoch. Väčšina komunikácie medzi učiteľmi i žiakmi sa realizuje v ústnej podobe. V prípade učiteľa ide o primerane silný hlas, aby ho žiaci počuli. Ale aj niektorí žiaci zosilnia hlasivky, keď chcú, aby ich učitelia alebo žiaci počuli alebo keď hovoria s nadšením svoje myšlienky. A toto všetko sa bude realizovať s prekrytými dýchacími cestami bez ohľadu na to, ako horúco bude v triede. Isto, za ideálnych podmienok rozumná škola i učiteľ dovolí žiakom o niečo nižšie spustiť rúška, ale isto budú aj školy, kde deti budú doslova terorizovať ich správnym nosením. A tie budú mať pravdu, keďže ide o hlúpe nariadenie, no dané príkazom. Lebo ak by sa aj našli školy či učitelia, čo k deťom pristúpia humanisticky a dovolia im, povedzme, benevolentnejšie prekrývať tvár, nájdu sa bonzáci, čo to pošlú ďalej, a nastane problém. Pretože časť národa uverila tomu, že jestvuje dokonalá ochrana pred vírusmi, a preto ju treba aplikovať aj u detí. Bez milosti. Ale z hľadiska biologického som väčší nezmysel nepočul. Keď je niekomu zle, všetci vieme, že sa má poriadne nadýchnuť na čerstvom vzduchu. Neraz sme ako učitelia vyšli z triedy s deťmi, ktorým prišlo zle, na vzduch. Lebo voľné dýchanie je prirodzeným liekom. No pre hlúpe opatrenie sú deti vo vývine nútené dlhodobo vdychovať svoje vlastné výdychy. Takže sa porušuje jedna z tých najzákladnejších biologických zákonitostí. Isto, dakde v obchode či vo vlaku sa to istý čas dá vydržať. Ale v škole? Popri sústavnej komunikácii, hlbokom dýchaní, práci s hlasom? Opakujem, ignorujme teraz dôsledky u dospelých, ktoré takisto existujú. Tu však ide o deti, ktoré sú vo vývine a na každú drobnosť môže ich telo citlivo zareagovať. Žiaci môžu odpadávať. Jeseň bude isto horúca, v starých budovách, ak školy nezavrú, bude na nevydržanie tak, ako v máji, júni. A čo ak sa dieťa pri odpadnutí zraní? Kto bude vinný? Dlhodobé nosenie rúšok sa môže prejaviť aj na ich pokožke okolo úst a nosa. Nosenie rúška sa môže odraziť na práci artikulačných orgánov, na suchu v hrdle, na chybnej reči. V neposlednom rade sa nosením rúšok nijako nebuduje imunita. A čo deti, ktoré nemajú výnimku z nosenia rúška, no aj tak majú vážne problémy z toho, na ktoré im však lekár výnimku nepodpíše? Nezabudnime ani na psychické dôsledky, ako napr. na tiky pri sústavnom napravovaní rúška, na strach z toho, kto naňho zvrieskne, že ho má nesprávne, na stres, ak si ho zabudne alebo ho stratí. V škole je takýto stres prehĺbením traumy, keďže deti bežne mimo školy čelia nadávkam rúškarov, prečo aj oni nemajú. Potom si ich radšej nechajú aj na bicykli – častý výjav. Navyše si deti vsugerujú strach, akoby mala polovica ľudstva vyhynúť. Pritom vieme, že v prípade covidu sú liečby detí úspešné, spravidla mávajú mierny priebeh alebo sa u nich nákaza nerozvinie.

            Ak by sme chceli posilniť ochranný charakter rúška, bolo by ho treba pravidelne meniť. Vieme veľmi dobre, že sa to nerobí, pravidelná výmena rúšok, príp. respirátorov by bola nákladná. Nehovoriac o tom, ako by sa znečistilo životné prostredie. Je aj ťažké dohliadnuť na to, aby si ich všetky deti menili. Vo väčšine škôl tak budú žiaci s jedným rúškom po celý deň. A cezeň sa nepretlačí iba vdýchnutý a vydýchnutý vzduch. Rúško bude priam nositeľom odpadu. Čím menšie deti, tým menšia sebakontrola. Rúška sa počas dňa niekoľkokrát dotknú. Aj zvnútra. To je nekontrolovateľné. Budú doň stekať soplíky. Deti budú piť a jesť. Z rúška sa stane sklad zvyškov potravín. Aj keby si tvár a ústa po jedle umývali, zvyšky zostávajú v hrdle, na jazyku, niekedy aj v nose. A tie sa časom aj v procese komunikácie prenesú na rúška, cez ktoré sa dýcha! A to nehovorím o rôznych externých nečistotách: kriedový prach, obyčajný prach, peľ, kvapôčky fekálií z toaliet a pod. V rúšku bude vďaka dýchaniu veľká vlhkosť, teda ideálne podmienky na proces hnitia. A cez to všetko pôjde dych priamo do pľúc. V tejto situácii môžeme len dúfať, že na druhý deň nebudú mať to isté rúško, ba nebudú to isté rúško mať po celý deň aj po škole, lebo máme deti aj z rodín, kde hygiena nie je na prvom mieste. Netreba zabúdať aj na to, že rúška sa veľmi ľahko zamenia. Chtiac i nechtiac.

            Týmto všetkým sa podčiarkuje alogickosť tohto opatrenia a relativizuje sa jeho ochranný charakter. A platí to aj v súvislosti so staršími žiakmi, ktorí majú vyššiu úroveň sebakontroly, no nezabránia tomu, aby sa rúško nestalo filtrom nežiaducich látok. Veď aj na dospelých vidíme, čo všetko s tým rúškom robia. Dlhodobo prehradiť prirodzenosť dýchania prekážkou v bežných životných situáciách je značne obmedzujúce.   

            V moderných pedagogických kruhoch sa často zvýrazňuje dôležitosť neverbálnej komunikácie s deťmi. Ak žiaci nevidia učiteľov, dobre, podľa hlasu snáď vycítia ich rozpoloženie. Len dobrý pedagóg deti „číta“. Z výrazov tváre tuší pokoj, nespokojnosť, súhlas, nesúhlas, porozumenie, ale aj bolesť, zlú náladu, nebezpečenstvo. Pedagogická komunikácia s deťmi je v rúškach značne obmedzená, nevidíme ich mimiku. No dávam to na posledné miesto nevýhod rúšok v škole. Lebo keď sa neuznali vyššie uvedené závažné riziká ich nosenia, neverbálna komunikácia u ľudí zodpovedných za tento režim na čele s nekompetentným ministrom, ktorý bez znalosti detskej duše presadzuje akékoľvek opatrenia v školách, nehrá u nich žiadnu úlohu.  

            Uväznením tváre však nekončí šikana detstva a šťastného pobytu v školách, ku ktorému sa, mimochodom, tí, ktorí sú teraz na ministerstve školstva a pridružených organizáciách, hlásili. Zrušili sa lyžiarske zájazdy, školy v prírode a ani exkurzie sa neodporúčajú. Práve formy poznávania, ktoré prinášajú radosť, spolupatričnosť triedy, žiakov a učiteľov, aktívny pohyb na čerstvom vzduchu v prírode, teda niečo, na čo sa celý život nezabúda a upevňuje zdravie a imunitu. K tomu sú zakázané aj stužkové slávnosti, ktoré boli kedysi jedinečným symbolom maturantov a večerom, na ktorý sa spomína na stretávkach absolventov do konca života. Prichádza sa tak o ďalší jedinečný prejav spolupatričnosti komunity školy. To všetko je preč a žiakom zostávajú iba triedy v budovách škôl, prípadne izby s počítačmi, keďže predpokladám, že politickí hochštapleri pri minimálnej zámienke ihneď zavrú školy. Predpovedá to aj ten ich semafor, ktorý spustí šialenosti po prirodzenom náraste ochorení počas jesene a zimy, keď sa aj vďaka meniacej sa klíme strieda na ľuďoch mnoho infekčných chorôb z prudkých výkyvov teplôt. V prípade tých škôl v prírode a lyžiarskych zájazdov ma veľmi mrzí ten aktívny pohyb v prírode, ktorý len pomáha. Podľa mojich skúseností viem, že tieto formy aktivít učitelia tak dôkladne pripravujú, že deti majú dynamický program, čo posilňuje ich organizmy. Nie vakcína či iná chémia sú zdravie. Sú ním príroda, pohyb, vzduch, zdravý životný štýl!  

            Keby to skončilo pri zrušení týchto dvoch aktivít, nejako by sa to prežilo. Hoci za cenu, že deti sú ochudobnené o stovky zážitkov a o aktivity, ktorým sa kedysi prikladal veľký význam. Ale verte tomu, že čoskoro opäť zakážu telesnú výchovu. A budú nasledovať športové krúžky. V časoch, keď sa hovorí o tom, že deti a mládežníci nemajú pohyb, sú stále za počítačmi. O pohyb prídu aj deti, ktoré dobrovoľne rezignovali na záhaľčivý život pri multimédiách a plne sa venujú športu, tréningom. Zrazu iné zdravotné problémy detí nie sú dôležité, rieši sa len covid, ktorý je globálne oveľa menším problémom ako napr. obezita detí. Dokonca bolo zakázané používať ihriská, aby sa deťom zabránilo pohybovať aspoň po vyučovaní. O nemožnosti ísť do fitka najmä v prípade starších žiakov netreba hovoriť. Možno sa takto sčasti ochránime pred minimálnou nákazou pri jednej-jedinej chorobe, no potláčanie zdravého životného štýlu, ktoré nariaďuje táto vláda, otvorí v budúcnosti u detí oveľa viac závažných problémov, ktoré sa možno nebudú dať „opraviť“.

            Potláčajú sa aj iné zážitky duševnejšej podoby. Menšie deti baví aj spievať. Hudobná výchova tiež má byť v rúškach. Verím, že nikomu nenapadne viesť deti spievať v nich (a takisto ich mať na telesnej). S tým súvisia aj rôzne tanečno-spevácke aktivity, ktoré sa tiež zrejme nebudú môcť realizovať. A už vôbec nie slávnostné akadémie, kde žiaci ukazovali škole a rodičom svoje schopnosti.  

            Na zabraňovanie v kontaktoch medzi žiakmi v škole tiež treba myslieť. Deti si vybudujú reflex, že každý cudzí môže byť nakazený a treba sa ho strániť. Už len veriť, že ak toto niekedy skončí, deti sa vrátia ku kontaktom s ľuďmi, s ktorými trávia v školských i mimoškolských aktivitách čas, bez strachu.        

            Nerád by som znižoval opodstatnenosť rôznych opatrení, ktoré môžu do istej miery zabrániť prenosu ochorení. Mne, a som presvedčený, že oveľa výraznejším kritikom prekáža nelogickosť, niekedy až zbytočnosť, bezúčelovosť opatrení a na druhej strane papálášske výnimky, ktoré by si zaslúžila najmä škola. Isto, škola je križovatkou rôznych ľudí, v rôznom veku, z rôznych častí miest a obcí. Ale má aj špecifické poslanie, ktoré je tvrdými opatreniami okresané a nevieme, kedy táto covidová situácia vôbec skončí, aby škola fungovala normálne. (Zdá sa, že tak skoro nie.) A prečo má škola svoje nezastupiteľné úlohy? Lebo sa stáva na pol dňa domovom ľudí v obzvlášť citlivom veku, z ktorých sa majú stať vzdelaní, pokojní, suverénni a perspektívni ľudia. Tí majú napraviť chyby našej generácie. Alebo ich ešte vygradujú, ak bude systém naďalej takto bezcitne nastavený. A práve opatrenia, o ktorých píšem, nepatria k tým vhodným. Môžu priamo zasiahnuť psychiku i telesnú stránku žiakov, čoho dôsledky dnes môžeme iba odhadnúť. Čo im však zostane v podvedomí, v psychike, to nevieme.

            Existuje mnoho možností, ako sa chrániť v škole. Napísal som o nich v osobitnom článku: https://www.regionpress.sk/storage/app/uploads/public/611/e2a/f37/611e2af3776e9659350321.pdf (strana č. 2). Veriť len rúškam, dezinfekcii a rozostupom je málo. Ak aj pomáhajú, môžu aj škodiť. Nastavenie pravidiel fungovania školy tak, aby neboli funkcie školy a význam detstva ohrozované, však nedokážu spraviť úradníci a politici, ktorí sa riadia iba číslami a mediálnou mienkou. Preto ani neočakávam, že sa na aktuálnych opatreniach niečo zmení. Verím len tomu, že ak si toto všetko uvedomia učitelia, rodičia, ale aj žiaci, bude to krokom k ich zrušeniu, keďže v takýchto podmienkach sa škola od 2. septembra stane skôr ústavom ako humanistickým strediskom pedagogiky a útočiskom našich detí, žiakov. A nevieme dokedy…              

PhDr. Ján Papuga, PhD. * Bratislava-Rača * janpapuga@gmail.com  FB: Ján Papuga * IG: Ján Papuga * FB skupina: Spoločenstvo slovenčinárov, priateľov školy a vyučovania * FB skupina: Slobodná iniciatíva nezávislých občanov * FB skupina: Riazanet – BA-NM * janpapuga.blog.pravda.sk * youtube: Ján Papuga * www . janpapuga . sk

*

Zdieľajte tento text, ak sa s ním stotožňujete, je verejný, netreba osobitný súhlas. Posielajte tento text na vyššie miesta, ak sa s ním stotožňujete. Posielajte ho médiám. Ukážte ho ľuďom, ktorí nie sú na internete. Aj takto sa menia veci.

*

Odpovede na komentáre k tomuto blogu na tejto platforme nezverejňujem, nesledujem, nevyjadrujem sa k nim aj z dôvodu, že autori komentárov majú anonymné ID a môžu byť medzi nimi provokatéri. V prípade, že máte záujem o konštruktívnu pripomienku a moju reakciu na ňu, neváhajte ma kontaktovať prostredníctvom uvedených kontaktov.