Ján Papuga

            Nedávno sa medializoval prieskum realizovaný na vzorke ľudí vo veku 16 – 65 rokov aj o úrovni čitateľskej gramotnosti, teda schopnosti porozumieť textu a vyvodiť z neho informácie pre ďalšie konanie. Jedným z mnohých článkom je aj správa z RTVS, ktorú prikladám: https://spravy.rtvs.sk/2024/12/takmer-stvrtina-dospelych-ludi-na-slovensku-ma-citatelsku-gramotnost-na-urovni-desatrocneho-dietata-vyplyva-z-prieskumu/. Stačilo nie veľmi kompetentné, ale verbálne úderné vyjadrenie ministra, že štvrtina ľudí je v tejto kompetencii „na úrovni desaťročného dieťaťa“, a máme tu doslova kauzu, ktorú odborne a pedagogicky neznalé médiá rozšírili po celom Slovensku. Je veľmi zaujímavé, že takéto kritiky školského systému sa objavujú, keď sa diskutuje o zvyšovaní platov učiteľov. Vždy, keď sa táto veľmi dôležitá téma objaví, nasleduje priama či nepriama narážka na vzdelávanie, teda na prácu učiteľov. A je veľmi smutné, že iniciátorom tejto štvavej kampane je práve minister školstva, ktorý má učiteľov chrániť a poukazovať na kladné stránky akýchkoľvek zistení. Napr. v matematike sme dosiahli slušné výsledky a problémy s čitateľskou gramotnosťou nemá štvrtina, ale TAKMER štvrtina respondentov, čo nie je až také hrozivé číslo po tom, čo roky pracujeme v školstve, ktoré rôznymi experimentmi a necitlivými zásahmi ničia politici. Nie učitelia, nie žiaci, nie rodičia, ale POLITICI! Pokúsim sa teda k tejto téme zaujať iný pohľad a nie zlovestnú interpretáciu, ktorú ponúklo ministerstvo.

            Poďme si objasniť vzdelávací kontext. Čitateľská gramotnosť (nie čítanie) je pomerne nová kompetencia, ktorá sa zavádzala vo vyspelých európskych školstvách po tom, čo sa zistilo, že žiaci sú pasívnymi prijímateľmi rôznych textov, osvojujú si ich memorovaním bez uvažovania o nich a neinterpretujú ich. Novodobé texty sa totiž stávajú zložitejšími, majú viac vrstiev, ponúkajú množstvo zbytočných informácií. Súčasná rýchla doba núti čitateľov a konzumentov textu zrýchľovať aj ich vnímanie, pričom v tejto rýchlosti môžeme prehliadnuť kľúčov informácie. Napr. skúste si predstaviť, koľkí čítajú liekové recepty či návody na používanie pomaly a detailne. Istým spôsobom je to trend, pretože ľudia nemajú čas detailne vnímať toľké informácie, ktoré súčasnosť prináša. V minulosti sa text vnímal inak. Jednak bolo menej dostupných informácií, jednak bolo viac času na jeho spoznávanie. Ale to sa postupne zmenilo. Preto sa fenomén čitateľskej gramotnosti začal aplikovať v školách – ako reakcia na novodobé texty a  explóziu informácií (aj nepravdivých). No do našich končín to prišlo až niekoľko rokov po nežnej revolúcii. Ešte za čias súčasných štyridsiatnikov sa v školách čítali texty povrchne alebo sa vôbec nečítali (diktovali sa poznámky). Navyše sa texty doslovne memorovali. Aj keď je dnes memorovanie takmer zakázanou metódou, nedá sa mu uprieť to, že pri učení sa naspamäť sa do žiackych myslí zakódovali potrebné informácie a vynárali sa pri praktických činnostiach. Poznatkov však pribudlo, nie je možné vyžadovať od mladších žiakov denné učenia sa naspamäť (po ktorom nasleduje rýchle zabúdanie). Treba však myslieť na to, že sú odbory, kde MUSÍME mať v hlave isté penzum poznatkov.

            Prečo som tento kontext spomenul? Slovenské školy, ako vždy, boli postavené pred novinku – rozvíjanie čitateľskej gramotnosti na vyučovacích hodinách – bez akejkoľvek pomoci a spočiatku dokonca bez učebných materiálov. A všetko sa začalo celoslovenskými testovaniami, ktoré okamžite od učiteľov a žiakov požadovali výkon, hoci na premenu prístupu k vzdelávaniu je potrebný dlhší čas a najmä dostatočná podpora. Toto všetko sme nemali, ba aj v súčasnosti sa dostupné metodické materiály i celoslovenské texty dajú podrobiť vážnej kritike. A v takejto situácii slovenských škôl sa bez odkladu začali realizovať výskumy, analýzy, testovania, hoci bolo jasné, že téma čitateľskej gramotnosti bola pre slovenský kontext vzdelávania nová. Samozrejme, výsledky týchto zistení nedopadajú v náš prospech oproti vyspelému školstvu, kde sa osvojuje čitateľská gramotnosť dlhodobo a v podmienkach, ktoré ďaleko kvalitou prevyšujú podmienky u nás. Pripomenúť však musím aj to, že vďaka nekompetentným školským politikám máme nedostatok kvalitných učiteľov. Navyše veľká časť z nich má vyšší vek, je zvyknutá na predchádzajúci systém vzdelávania a ťažko sa im konvertuje na nový spôsob, keďže vyučovanie čitateľskej gramotnosti je pomerne zložitý a najmä zdĺhavý proces práce so žiakmi (je to však prirodzené, keď niekto dlhé roky učí iným štýlom).  

            Skúsený pedagóg, čo odučil niekoľko rokov a stovky žiakov, sa určite nad výsledkom zisťovania čitateľskej gramotnosti nepozastavil. Pedagógovia z praxe vedia, že istá skupina žiakov, isté percento je skrátka nevzdelávateľné. Môžete sa na hodinách akokoľvek rozkrájať, môžete robiť akúkoľvek inklúziu, môžete mať v triede x asistentov, s niektorými deťmi z rôznych dôvodov nepohnete (a aj tie sú respondentmi prieskumov, teraz už dospelé). Buď na to nemajú, alebo majú nejaký druh zdravotného znevýhodnenia, alebo veľká časť z nich nemá sociálne a rodinné podmienky na vzdelávanie sa. Alebo im jednoducho nezáleží na vzdelaní a chcú prežiť nejakým iným spôsobom ako získavaním známok na vysvedčení a riešením testov. A takéto percento žiakov zhruba zodpovedá vzorke, čo vykázala nízku úroveň gramotnosti. Dovolím si povedať, že nejde o žiadny škandál, ale o zistenie prirodzených nedostatkov nielen vo vzdelávaní, ale aj v prístupe respondentov k vzdelávaniu.

            Keď teda niektorí pseudoodborníci z ministerstva školstva a papagajujúci novinári konštatujú katastrofálny výsledok, poďme sa zamýšľať ďalej. Ak si niekto napriek uvedenému myslí, že sa dá 99 % žiakov základných a stredných škôl vyškoliť z čitateľskej gramotnosti, viem s tým čiastočne súhlasiť, ale nech kritizujúci nastavia dokonalé podmienky na vyučovanie a rozvíjanie čitateľskej (prípadne inej) gramotnosti. Čitateľská gramotnosť je kompetencia, ktorá si vyžaduje veľmi veľa času, veľa materiálov, individuálnu prácu so žiakmi a hlavne priestor na fixáciu a vybudovanie transferov v mysliach žiakov – aby vedeli čítať s porozumením akýkoľvek text. Keď chceme v žiakoch dôkladne upevniť porozumenie textu, pri práci s textovým materiálom treba postupovať pomaly, stále sa treba vracať k prečítanému a objasňovať mimotextové súvislosti. Teda nie práca typu: nájdite nadpis, vyhľadajte metaforu, určite podstatné meno a pod., čo požadujú aj celoslovenské testovania. Je potrebná aj zdĺhavejšia práca s dlhším textom, ktorá sa v slovenskej realite redukuje pre časové dôvody na prácu s kratším textom, teda môže sa stať, že žiak nevie uchopiť z hľadiska čitateľskej gramotnosti rozsiahlejší text, resp. mu trvá veľmi dlho, kým ho zanalyzuje. A v medzinárodných testovaniach sú práve dlhšie texty, kým v tých celoslovenských sú najmä krátke až veľmi krátke texty. Aj takíto respondenti sa mohli zaradiť k tej TAKMER štvrtine ľudí s úrovňou čitateľskej gramotnosti desaťročného žiaka…

            Ďalšou podmienkou je znížiť počet žiakov v triedach. Nedajú sa dôkladne spoznávať texty v preplnených triedach. Najmä v období, keď sa ministri a ministerskí úradníci oháňajú inklúziou a individuálnou prácou so žiakmi, ktorá predpokladá nižší počet žiakov. V našich ročníkoch nás bolo aj vyše tridsať. V takých podmienkach sme boli radi, že sme si ako-tak osvojili učivo, nieto podrobne sa venovať všemožným druhom textov. Aj ľudia nášho veku boli respondentmi onoho prieskumu. Inak, rozvíjanie čitateľskej gramotnosti sa mylne považuje iba za kompetenciu predmetu slovenský jazyk a literatúra. To je omyl! To musí byť kompetencia viacerých predmetov, v ktorých sa majú realizovať náhľady na rôzne texty. Ale nie v zmysle text, prečítanie, pár otázok, postrehy učiteľa a potom zas frontálny výklad. Keď však chceme od žiakov dôkladné a efektívne analýzy textov, chce to čas a priestor – pozri ďalej.

            Rozvíjanie čitateľskej gramotnosti je časovo náročná aktivita. Učiteľ má mať pri jej vyučovaní časovú pohodu a pri jej rozvíjaní nemôže byť na danej hodine iná téma. Ak sme teda povýšili čitateľskú gramotnosť na základ slovenského školstva a najdôležitejší ukazovateľ kvality vzdelávania, je potrebné výrazne redukovať osnovy. A nielen tie súčasné, ale aj tie, čo sa dnes predkladajú ako tzv. reforma. Lebo aj ich preplnenosť vylučuje intenzívnejšiu prácu na rozvíjaní čitateľskej gramotnosti na vyučovaní. Minister a jeho spolupracovníci sa mýlia v tom, že aktuálna reforma je liekom na čitateľskú gramotnosť. Ak by v nej aj bolo nejaké vylepšenie, prejaví sa až po rokoch a dovtedy budeme na úrovni, ktorú médiá a politici rok čo rok kritizujú, nehovoriac o tom, že reforma na stredných školách nie je ani v prípravnej fáze. Ak učiteľ musí prebrať kvantum učiva, aby žiaci boli úspešní v rôznych typoch skúšok a testovaní, musia prebrať všetko, čo predpisujú osnovy. Zväčša povrchne. Na fixáciu a dôkladnejší rozbor nie je v súčasných podmienkach čas. Povýšme teda čitateľskú gramotnosť (iba tú?) na korunnú tému a vytvorme na ňu dostatočný časový priestor na rôznych učebných predmetoch.

             Nevyhnutnosťou je ponúknuť učiteľom dostatočné množstvo metodického materiálu, ktorý si nemusia kupovať alebo pre ktorý nemusia sústavne chodiť na školenia a vypadávať z vyučovania. Keď chceme rozvíjať čitateľskú gramotnosť, potrebujeme množstvo textov s úlohami, ktoré túto kompetenciu aplikujú. Sám tvorím takéto položky a viem, že je to pre bežného učiteľa časovo náročné a vyžaduje to ozaj široký rozhľad a teoretickú bázu. Popri povinnostiach v škole nemá každý učiteľ priestor na tvorenie metodického materiálu. No na Slovensku je to ako vždy opačne – najprv sa požaduje výkon, potom sa niekedy poskytne podpora…

            Kým ministerstvo nenastaví podmienky, ktoré PRIAMO súvisia s kvalitou vzdelávania, a bude hľadať oporu v nezmyselných zmenách v školstve, v napr. úplne zbytočnej školskej „nežnej revolúcii“, kde väčšina zmien má málo so žiakmi či učiteľmi, dovtedy sa kvalita vzdelávania v tom najpriamejšom význame nezmení ani trochu a bude sa čakať roky na riešenia, ktoré sa ako riešenia napokon neukážu, lebo boli zbabrané. V slovenskom školstve treba na PRVOM mieste zmeniť triviálne materiálno-ekonomické podmienky škôl a učiteľov. Nie tak, že sa kadejaké novinky rôznych teoretikov aplikujú do súčasného stavu školstva, kde ich pár zanietených učiteľov vie aplikovať svojpomocne, kým väčšina ich schválne ignoruje a adaptuje tak, aby ich námaha nepresiahla výšku ich platu, dĺžku pracovného času a podmienky, ktoré majú k dispozícii. Opakujem teda, že stav súčasného školstva je priamou zodpovednosťou všetkých porevolučných vlád, ktoré nedokázali spraviť nadčasovú, objektívnu, odbornú a plne pragmatickú reformu vzdelávania a školstva.

            Popri tomto stave školstva však vedeli rôzni politici, úradníci a teoretici niečo spraviť: absolútne degradovať význam vzdelávania. Na jednej strane sa od žiakov požadujú rôzne novodobé kompetencie, na druhej strane sa rôznymi zmenami robí zo škôl detský tábor, úschovňa detí, inštitúcia ochraňujúca žiakov pred dôkladným vzdelávaním a výchovou. Žiakom sa vo všetkom ustupuje, vyžaduje sa od nich minimum, bez problémov sa dostávajú na akékoľvek školy, zakazuje sa memorovanie (už aj násobilky), priznávajú sa im už aj neexistujúce diagnózy, ospravedlňuje sa im aj neospravedlnená absencia, varuje sa pred známkovaním žiakov, rozbíjajú sa overené pedagogické metodiky, spôsoby vyučovania neraz diktujú rodičia a zriaďovatelia, funguje protekcia, na riaditeľské pozície sa dosadzujú neschopní kandidáti a navyše deti majú vzory v rôznych pseudoosobnostiach, ktoré sa aj bez učenia majú ako prasatá v žite a tešia sa masívnej medializácii. A toto všetko je diktované liberálnou výchovou (ktorú už na západe eliminujú) a štátnou doktrínou, len aby sa deti nemuseli namáhať a pracovalo sa s nimi ako so slonmi v porceláne. A v takomto stave sa potom dostávajú do života, kde musia pracovať, sú hodnotení alebo sa stávajú respondetmi v prieskumoch čitateľskej gramotnosti.

            Snáď ešte krátko k vysokým školám – konštatovalo sa, že aj vysokoškolsky vzdelaní respondenti zlyhávali v citovanom prieskume. Takisto je dôležité naznačiť kontext. Vysoké školy boli roky založené na teórii, keďže sa teória s nimi vtedy spájala. Transformácia na praktické poznávanie sa čiastočne deje, no stále existujú vysoké školy, ktoré vyučujú v „starom“ štýle. Otázkou síce je, či má vysoká škola rozvíjať komunikačnú gramotnosť, namiesto jej prehlbovania a teoretického uchopenia. Okrem toho je vysoké školstvo v situácii, že škôl je veľmi veľa a takmer každý má šancu získať vysokoškolské vzdelanie. Aj to svedčí o kvalite vzdelávania. Opäť sú zodpovední politici, ktorí dovolili vznik vysokých škôl, akoby šlo o potravinové obchodné reťazce.

            Takže pokoj, rozhľadení a kriticky mysliaci ľudia! Stav čitateľskej gramotnosti je adekvátny stavu školstva na Slovensku a v takej situácii sa nedá hovoriť o tragédii, ale o priamej zodpovednosti vlád. Niet dôvodu pre takmer štvrtinu zlyhávajúcich respondentov kritizovať pedagógov. Pre múdreho, odborného a pedagogicky skúseného politika by mali byť tieto výsledky impulzom na skutočné zmeny školstva. Ale ľahšie je nekonať, oháňať sa kozmetickými marketingovými zmenami a bez akéhokoľvek kontextu kritizovať školy, učiteľov a žiakov, prenášať na nás zodpovednosť. Namiesto priznania toho, že politika je zodpovedná za zlyhávanie slovenského vzdelávacieho systému. Politika, ktorá sa nevie naplno pustiť do tých najpraktickejších zmien v slovenskom školstve, o ktorých mi z praxe roky uvažujeme.

            Inak hrozí nástup ďalšej stratenej generácie. Niekedy si myslím, že to je cieľom. Ale to sme na úrovni konšpirácie…

*

*

*

*

*

*

*

Skutočná zmena školstva = skutočná zmena spoločnosti = skutočná zmena politiky.

*

Ľudia, myslite kriticky a diskutujte konštruktívne. Nebuďme ako politici a médiá.

*

Diskutujte, dopĺňajte, pripomienkujte, šírte a zdieľajte…

*

O AUTOROVI TEXTU: PhDr. Ján Papuga, PhD. * pedagóg, spisovateľ, aktivista, odborník na školstvo, zakladateľ pedagogickej koncepcie Konštruktívna školoveda – hľadanie strednej cesty * Bratislava-Rača, Bernolákovo * KONTAKTY: janpapuga@gmail.com  * FB: Ján Papuga * FB: Ján Papuga – školstvo, pedagogika, politika * IG: Ján Papuga * FB skupina: Spoločenstvo slovenčinárov, priateľov školy a vyučovania * FB skupina: Školoveda * Blog Pravda: janpapuga.blog.pravda.sk * Youtube: Ján Papuga * www . janpapuga . sk * AKTIVAČNÁ VÝZVA: Šírte tento text, aby sa zo slov stali činy. Zdieľajte ho, je verejný, netreba môj súhlas. Sprostredkujte môj text ľuďom, čo nechodia na internet. Posielajte ho politikom, stranám, ministrom, inštitúciám,  médiám. Ja som ho už zaslal kompetentným. Ak sa s textom stotožňujete, je potrebné, aby sa dostal do povedomia. Aj takto sa menia veci. V prípade, že chcete poznať moju koncepciu a chcete konštruktívne, vecne a odborne komunikovať s inými ľuďmi, pridajte sa do FB skupiny Školoveda alebo mi napíšte na uvedené kontakty. * DISKUSIA NA BLOGU: Odpovede na komentáre k tomuto blogu na tejto platforme nezverejňujem, nesledujem, nevyjadrujem sa k nim aj z dôvodu, že autori komentárov majú neraz anonymné ID a môžu byť medzi nimi provokatéri, čo nechcú alebo nevedia pochopiť môj text a neraz prechádzajú k osobným invektívam pod neidentifikovateľným menom. S takýmito ľuďmi nemám dôvod diskutovať, resp. sa s nimi diskutovať nedá. V PRÍPADE, ŽE MÁTE ZÁUJEM O KONŠTRUKTÍVNU PRIPOMIENKU A MOJU REAKCIU NA ŇU, NEVÁHAJTE SA SO MNOU SPOJIŤ PROSTREDNÍCTVOM UVEDENÝCH KONTAKTOV. Odborná, slušná a zmysluplná diskusia vie zmeniť mnohé veci. Osobné invektívy a vulgárne vyjadrovanie ignorujem a blokujem. Akémukoľvek neanonymnému podnetu a konštruktívnej kritike či spätnej väzbe sa poteším a určite odpoviem, ak mi napíšete súkromnú správu. Ak sa nechcete verejne vyjadriť, pokojne sa mi ozvite prostredníctvom uvedených kontaktov. Aj v prípade, že vaša vec nesúvisí s témou článku. Ďakujem za pochopenie.