Ján Papuga

Rozum mi zastáva nad tým, ako si predstavení školstva každým novým volebným obdobím formulujú „reformu“. Školstvo na Slovensku vo všetkých ukazovateľoch zlyháva, obsah vyučovania nezodpovedá 21. storočiu, hráme sa na inklúziu v preplnených triedach, čoraz viac predmetov sa vyučuje neodborne… A tu sa rieši používanie mobilov v školách, tretia hodina telesnej výchovy či povinná matematika na maturite – oblasti, ktoré síce treba riešiť, ale nie na prvom mieste.

            Uznávam, aj za cenu diskriminácie sa plat učiteľov navýšil, ale závažné problémy školstva sa neriešia alebo sú ešte ďaleko od reálnych zmien, hoci sú neraz dôležitejšie ako platy. Keby naše školstvo fungovalo aspoň štandardne, možno by bola na mieste aj otázka povinnej maturity z matematiky. Táto téma v pravidelných periódach traumatizuje školskú komunitu. Prichádzajú ministri školstva bez triviálnej znalosti fungovania školstva a nechajú si rôznymi poradcami či lobistami nahovoriť, že maturita z matematiky zvráti neblahý stav v školstve. O neznalosti tých, čo rozhodujú, svedčí aj to, že nepoznajú, resp. zľahčujú základný nedostatok tohto nápadu – málo učiteľov matematiky, resp. málo takých učiteľov, či by vedeli naučiť žiakov matematiku dôkladne. Teda zase sa chce robiť niečo od konca – zaveďme povinnú maturitu a uvidíme…

            Nedostatočný je aj hlavný argument, že vďaka matematike sa rozvíja logické myslenie. Áno, sú témy v tomto predmete (napr. kombinatorika), ktoré pôsobia na logické myslenie žiakov, ale takéto témy nájdeme aj v iných vyučovacích predmetoch. To však neznamená, že všetky majú byť maturitné. Ak niekto hľadá súvislosti matematiky so zlyhávaním v rôznych medzinárodných testovaniach, tiež sa mýli. Zlyhávanie žiakov v medzinárodných meraniach má úplne iné príčiny, o čom som už písal v iných textoch (link 1, link 2). Isto, tzv. praktická matematika využívaná v bežnom živote má veľa styčných bodov s logikou, najmä keď ide o riešenie rôznych praktických slovných úloh. Takáto jej podoba by mala byť najmä na základnej škole, aby žiaci získali a mali poriadne upevnenú podstatu matematicko-finančnej gramotnosti. Avšak na strednej škole matematika skĺzava do svojej abstraktnejšej podoby a logika tu veľmi nepomôže, keď musíme najprv porozumieť matematickej abstrakcii. Matematické myslenie je blízke malej časti prevažne talentovaných žiakov, teda tých, čo majú bunky na matematiku. Alebo pre žiakov, čo majú vynikajúceho až geniálneho matematikára či doučovateľa. Pre tých ostatných je tento predmet nešťastím a pravidelne v nich upevňuje pocit neúspechu, ba strachu zo zlých známok, proti čomu sa paradoxne v odbornej i politickej verejnosti bojuje. Takíto žiaci idú najmä na stredné odborné školy, kde nie je matematika profilovým predmetom, aby vynikli v iných schopnostiach. Povinná maturita z matematiky na všetkých stredných školách navráti ich traumy.

            Uvedomujem si, že opodstatnenie povinnej matematiky na maturite na gymnáziách je výraznejšie, keďže gymnázium je všeobecná škola. Avšak sú aj gymnazisti, ktorí sa chcú venovať humanitnému zameraniu, nebudú potrebovať k tomu abstraktnú matematiku a povinná maturita len preto, že si to vymyslelo pár mocných, by im mohla zmariť ich ciele a motivácie. Ja som napríklad musel absolvovať gymnázium, keďže tento typ strednej školy dôkladnejšie pripravoval na vysokú školu. A vysokoškolský diplom je povinný, keďže som chcel učiť. Aj keď som matematiku vďaka svojej učiteľke na základnej škole ovládal veľmi dobre, vedel som, že v nej nemám talent a moje vyššie číselné schopnosti sú iba mechanické. Vedel som aj to, že matematika na gymnáziu je oveľa ťažšia, a musel so sa s tým zžiť. Už vtedy som vylúčil, že budem učiteľom „číselných“ predmetov. So stredoškolskou matematikou som sa doslova trápil, umáral, len aby som nemal tie najhoršie známky. Vždy som ju „dal“ na trojku, hoci som mal aj veľmi dobrého doučovateľa. Naučil som sa ju len memorovaním, ale nikdy som ju nepochopil, nevidel som v nej zmysel a abstraktné operácie ma doslova iritovali. Lebo som vedel, že túto oblasť potrebovať nikdy nebudem. A mal som pravdu. Keby však vtedy bola matematika na maturite povinná, asi by som sa nedostal na vysokú školu. Možno by som na maturite neuspel alebo by som sa vďaka intenzívnejšej príprave na matematiku nenaučil poriadne na iné maturitné predmety. A koľko takýchto žiakov by bolo dnes? Môžeme si bez komplexnej úpravy osnov, vytiahnutia podstaty tohto predmetu na vyučovaní a bez personálneho zabezpečenia škôl dovoliť takýto experiment, dúfajúc, že sa ním „zreformujú“ vedomosti žiakov?

            Matematiku mnoho žiakov nezvláda. Nie preto, že by boli hlúpi alebo by im chýbala elementárna logika. Veď aj ja by som vedel žiakom mnohé praktické matematické poznatky vysvetliť. Ale na tú abstraktnú matematiku skrátka nemáme talent tak, ako mnohí iní nemajú talent na jazyky, chémiu, telesnú výchovu a pod. Alebo nemáme vhodné podmienky na jej rozvíjanie a fixovanie (preplnené osnovy, nekvalitný učiteľ, motivácia). Aj keby všetko bolo ideálne, tak sa môže stať, že sa nájdu žiaci, čo tento predmet nepochopia. Tento predmet sa totiž nedá len namemorovať, čím sa žiak zachráni. Na matematiku treba viac ako pamäť.

            Vráťme sa teda k riešeniam skutočných a závažných problémov školstva. Ale nie od konca a od zeleného stola, kde sedia odborníci, ktorí majú skúsenosť so školstvom iba ako žiaci. Až po kvalitatívnych zmenách v školstve možno uvažovať o tom, čo skúšať na našich žiakoch a čo nie. Ale nesmi sa rozhodnúť o konci procesu bez nastavenia krokov vedúcich k tomuto koncu. Ponechajme aspoň malú slobodu žiakom, nech si sami vyberú ostatné maturitné predmety z voliteľných. Lebo povinná maturita z matematiky spraví oveľa viac zlého ako dobrého, o čom my pedagógovia i žiaci z reálnej skúsenosti vieme najlepšie.

*

*

*

*

*

*

*

Skutočná zmena školstva = skutočná zmena spoločnosti = skutočná zmena politiky.

*

Diskutujte, dopĺňajte, pripomienkujte, šírte a zdieľajte…

*

O AUTOROVI TEXTU: PhDr. Ján Papuga, PhD. * pedagóg, spisovateľ, aktivista, odborník na školstvo, člen politickej strany SOS, zakladateľ pedagogickej koncepcie Konštruktívna školoveda – hľadanie strednej cesty * Bratislava-Rača, Bernolákovo * KONTAKTY: janpapuga@gmail.com  * FB: Ján Papuga * FB: Ján Papuga – školstvo, pedagogika, politika * IG: Ján Papuga * FB skupina: Spoločenstvo slovenčinárov, priateľov školy a vyučovania * FB skupina: Školoveda * Blog Pravda: janpapuga.blog.pravda.sk * Youtube: Ján Papuga * www . janpapuga . sk * AKTIVAČNÁ VÝZVA: Šírte tento text, aby sa zo slov stali činy. Zdieľajte ho, je verejný, netreba môj súhlas. Sprostredkujte môj text ľuďom, čo nechodia na internet. Posielajte ho politikom, stranám, ministrom, inštitúciám,  médiám. Ak sa s textom stotožňujete, je potrebné, aby sa dostal do povedomia. Aj takto sa menia veci. V prípade, že chcete poznať moju koncepciu a chcete konštruktívne, vecne a odborne komunikovať s inými ľuďmi, pridajte sa do FB skupiny Školoveda alebo mi napíšte na uvedené kontakty. * DISKUSIA NA BLOGU: Odpovede na komentáre k tomuto blogu na tejto platforme nezverejňujem, nesledujem, nevyjadrujem sa k nim aj z dôvodu, že autori komentárov majú neraz anonymné ID a môžu byť medzi nimi provokatéri, čo nechcú alebo nevedia pochopiť môj text a neraz prechádzajú k osobným invektívam pod neidentifikovateľným menom. S takýmito ľuďmi nemám dôvod diskutovať, resp. sa s nimi diskutovať nedá. V PRÍPADE, ŽE MÁTE ZÁUJEM O KONŠTRUKTÍVNU PRIPOMIENKU A MOJU REAKCIU NA ŇU, NEVÁHAJTE SA SO MNOU SPOJIŤ PROSTREDNÍCTVOM UVEDENÝCH KONTAKTOV. Odborná, slušná a zmysluplná diskusia vie zmeniť mnohé veci. Osobné invektívy a vulgárne vyjadrovanie ignorujem a blokujem. Akémukoľvek neanonymnému podnetu a konštruktívnej kritike či spätnej väzbe sa poteším a určite odpoviem, ak mi napíšete súkromnú správu. Ak sa nechcete verejne vyjadriť, pokojne sa mi ozvite prostredníctvom uvedených kontaktov. Aj v prípade, že vaša vec nesúvisí s témou článku. Ďakujem za pochopenie.