Vždy keď počúvam kritiku školstva, učiteľov či žiakov, som v pozore a reálne rozmýšľam, či sa niečo nechystá, napr. zníženie financií na školstvo (veď nevieme učiť…). Opäť sa spustila už pravidelná vlna hrôzy z výsledkov medzinárodného testovania žiakov. Média to samozrejme rozmažú, majú rady škandály, nemajú rozumovú kapacitu pozerať pod povrch problémov v školstve, resp. je to pre nich nezaujímavé. Katastrofálne titulky im zabezpečujú sledovanosť, načo by podali analytický článok, ktorý sa nedá skrátiť a dá viac námahy ako skratkovitá jednoduchá správa. Veď treba uvoľniť priestor na reklamu, načo by sme školstvu venovali viac ako dve minúty.
Akékoľvek medzinárodné testovanie pre mňa osobne nemá komplexnú výpovednú hodnotu. Isto, prezrádza čosi o gramotnostiach našich žiakov v porovnaní s inými krajinami, takými, ktorých školstvo je aspoň o polovicu dokonalejšie a politicky sa oň zaujímajú v oveľa väčšej miere. Gramotnosť ako relatívne nový a príliš preceňovaný pojem je iba jednou čiastkou komplexného vzdelávania žiakov. Sú mnohé oblasti, v ktorých naši žiaci vynikajú (v rámci slovenskej reality), no tie sa zväčša netestujú. Preto môžeme na základe horších výsledkov z medzinárodného testovania iba čiastočne hovoriť o nekvalitnom vzdelávaní, ktoré sa neraz realizuje v zložitých podmienkach slovenských škôl. Nemôžeme ani konštatovať, že žiaci nevedia čítať alebo počítať. Isto, porozumieť textu je jedna z tých dôležitejších kompetencií, hoci v bežnom živote sme nútení skôr aplikovať rýchle čítanie a nie spomalené, ktoré má vnímať rôzne nuansy textov. A my pedagógovia z vlastnej skúsenosti vieme, že testovania gramotností sú neraz šiframi, zavádzaniami či cvičeniami na logiku. Ale aj na to možno žiakov pripraviť, ak štát vytvorí aspoň štandardné podmienky pre pedagógov i žiakov.
Tento svoj názor o testovaniach gramotností mám dlhodobo a fascinuje ma to, že sa k tomuto problému vyjadrujú politici, ministri, vlády, ktorí likvidujú slovenské školstvo od 89-teho. Málokedy sme mali na ministerstve školstva skutočného odborníka, ktorý by sa namiesto papagájovania textov o nedostatkoch vo vyučovaní pozrel očami odborníka a skúseného pedagóga na to, prečo žiaci zlyhávajú. To by však musel priznať, že príčiny mieria k dlhodobej ignorácii slovenského školstva politikmi a k ich akože reformám, ktoré školstvo neposunuli vpred, ale vrátili ho späť, pričom rozvetvili byrokraciu, mysliac si, že problémy práve ňou vyriešili.
Hlavnou príčinou toho, že naši žiaci zlyhávajú, je nesúlad, dokonca protikladnosť národného kurikula s kurikulami v európskych štátoch (Hoci, je potrebné mať v Európe jednotné vzdelávacie ciele?). Tam sa venujú rôznym gramotnostiam intenzívnejšia, majú prepracované osnovy tak, aby sa kompetencie zameriavali na všestrannú prácu s textom, využívajú rozmanité úlohy a metódy na rozvíjanie gramotností. A majú dostatočný časový priestor na to, aby žiaci učivom neprechádzali povrchne, ale hĺbkovo, čím sa umožňuje pravidelná práca, ktorú žiaci potrebujú na upevnenie naučených kompetencií. Samozrejme, netreba pochybovať o tom, že servis v zahraničí z hľadiska ponuky rôznych učebných textov, cvičebníc, metodík, príp. metodickej pomoci je špičkový. O rozdielnych vzdelávacích obsahoch svedčia aj rôzne slovenské učebnice, ale aj slovenské národné testovania, kde sa vyskytujú prevažne kratšie texty na analýzu, pričom v medzinárodných testoch sú aj dlhšie texty. A práca s kratším a dlhším textom sa z hľadiska metodiky odlišuje. Pokojne sa mohlo v medzinárodnom testovaní stať, že žiak, ktorý spoznáva krátke texty, môže zlyhať pri rozbore dlhších textov, dlhšie texty ho môžu unaviť alebo nie je pripravený na vnímanie takýchto textov.
Dôležitým kritériom na zvyšovanie gramotností je rozvíjať ich systematicky a na všetkých predmetoch. Teda nielen na občasných úlohách, ktoré žiakom rozdáme, skontrolujeme a ohodnotíme bez toho, aby sme ich viedli jednotlivými krokmi analýzy textov. Na to však treba časový priestor, ktorý však nemáme, pretože sa musíme naháňať, aby sme naplnili neraz zbytočnými témami preplnené štátne vzdelávacie programy (osnovy). Opäť sa vraciame k slovenskému nekvalitne vypracovanému kurikulu, ktoré stále kladie dôraz na encyklopedickosť a nedáva priestor na intenzívnejšie rozvíjanie kompetencií a rôzne nadpredmetové témy. To sa nezmení ani po zavedení ostatnej obsahovej reformy, ktorá sa overuje v niekoľkých školách. Práve tej, o ktorej sa súčasný minister vyjadril, že v nej treba pokračovať (!). Tým sa vraciame opäť k politikom, ktorí neraz napriek svojej neodbornosti zasahujú do kurikula, ktoré by malo byť v plnej zodpovednosti odborníkov. Za obsah a podmienky vzdelávania nemôžu školy, my sme len vykonávateľom tém vyučovania. Žiaľ.
Nedá mi nepripomenúť, že medializované výsledky z medzinárodného testovania konštatovali najhoršie výsledky v oblasti matematiky. Nejeden riaditeľ školy vie, aké ťažké je zohnať učiteľov na niektoré predmety, teda aj na matematiku. Kto vyštuduje takúto ťažkú vedu, ide pracovať do oblasti, v ktorej si jeho vzdelanie vážia oveľa lepším platom ako v škole. A potom sa môže stať, že sa matematika vyučuje neodborne alebo je častá fluktuácia učiteľov, čo tiež môže mať zlý vplyv na žiakov. Nehovoriac o tom, že do praxe prichádzajú aj absolventi, ktorí netušia, ako sa rozvíjajú gramotnosti. Mzdy, prípravu učiteľov a nastavenie vhodných podmienok na ich pôsobenie je zase len v rukách politikov. Žiaľ.
Moderné pedagogiky spomínajú motiváciu ako dôležitý činiteľ pre žiakov. Tá je pri riešení medzinárodných testov nízka. V podstate k nim mnohí žiaci, ktorí sa stanú riešiteľmi medzinárodného testu, môžu pristupovať ako k akémukoľvek testu v bulvárnom časopise: Keď neviem, nevyriešim alebo tipujem. Táto motivácia klesá so znižujúcim sa sociálnym zázemím. Žiaci skrátka nevidia dôvod, prečo by mali medzinárodný test vyriešiť čo najlepšie, na výsledku im nezáleží, keďže sa ho neraz ani nedozvedia. Aj to môže mať vplyv na celkový výsledok. Silnejšie postavenie majú národné testy – Testovanie 9 a písomný maturitný test – EČ. V nich nebadáme až také zaostávanie v gramotnostiach.
Nemyslím si teda, že je čas na konštatovanie katastrofy vo vedomostiach žiakov, resp. v kompetenciách vo vzťahu ku gramotnostiam. Vo vyhodnoteniach medzinárodných testov porovnávame neporovnateľné: Kontext nášho školstva, ktoré drží na nohách niekoľko stoviek obetavých pedagógov, sa konfrontuje s vyspelým školstvom v rôznych krajinách. Katastrofu možno konštatovať iba v súvislosti s prácou politikov a ministrov školstva, ktorí nepochopili problém testovania, opakujú mediálne tézy o devastujúcom zlyhaní pedagógov a učiteľov a namiesto riadnych zmien realizujú frázy, ktoré možno dobre znejú, no neriešia nič.
*
*
*
*
*
*
*
Skutočná zmena školstva = skutočná zmena spoločnosti = skutočná zmena politiky.
*
Zdieľajte…
*
O AUTOROVI TEXTU: PhDr. Ján Papuga, PhD. * pedagóg, spisovateľ, aktivista, zakladateľ pedagogickej koncepcie Konštruktívna školoveda – hľadanie strednej cesty * Bratislava-Rača, Bernolákovo * KONTAKTY: janpapuga@gmail.com * FB: Ján Papuga * FB: Ján Papuga – školstvo, pedagogika, politika * IG: Ján Papuga * FB skupina: Spoločenstvo slovenčinárov, priateľov školy a vyučovania * FB skupina: Školoveda * Blog Pravda: janpapuga.blog.pravda.sk * Youtube: Ján Papuga * www . janpapuga . sk * AKTIVAČNÁ VÝZVA: Šírte tento text, aby sa zo slov stali činy. Zdieľajte ho, je verejný, netreba môj súhlas. Sprostredkujte môj text ľuďom, čo nechodia na internet. Posielajte ho politikom, stranám, ministrom, inštitúciám, médiám. Ak sa s textom stotožňujete, je potrebné, aby sa dostal do povedomia. Aj takto sa menia veci. V prípade, že chcete poznať moju koncepciu a chcete konštruktívne, vecne a odborne komunikovať s inými ľuďmi, pridajte sa do FB skupiny Školoveda alebo mi napíšte na uvedené kontakty. * DISKUSIA NA BLOGU: Odpovede na komentáre k tomuto blogu na tejto platforme nezverejňujem, nesledujem, nevyjadrujem sa k nim aj z dôvodu, že autori komentárov majú neraz anonymné ID a môžu byť medzi nimi provokatéri, čo nechcú alebo nevedia pochopiť môj text a neraz prechádzajú k osobným invektívam pod neidentifikovateľným menom. S takýmito ľuďmi nemám dôvod diskutovať, resp. sa s nimi diskutovať nedá. V PRÍPADE, ŽE MÁTE ZÁUJEM O KONŠTRUKTÍVNU PRIPOMIENKU A MOJU REAKCIU NA ŇU, NEVÁHAJTE SA SO MNOU SPOJIŤ PROSTREDNÍCTVOM UVEDENÝCH KONTAKTOV. Odborná, slušná a zmysluplná diskusia vie zmeniť mnohé veci. Osobné invektívy a vulgárne vyjadrovanie ignorujem a blokujem. Akémukoľvek neanonymnému podnetu a konštruktívnej kritike či spätnej väzbe sa poteším a určite odpoviem, ak mi napíšete súkromnú správu. Ak sa nechcete verejne vyjadriť, pokojne sa mi ozvite prostredníctvom uvedených kontaktov. Aj v prípade, že vaša vec nesúvisí s témou článku. Ďakujem za pochopenie.
Aj a aj ..... ...
Len keby ťa tvoji učitelia naučili tak ako... ...
Smola. Od r.1989 sa tu neustále robia... ...
Ale z uhla pohľadu zraku orla učitelia naozaj... ...
A o čom sa hovorí v našom školstve? Všetci tu... ...
Celá debata | RSS tejto debaty