Ján Papuga

            Nepáči sa mi, keď sa istá vrstva spoločnosti spája s nejakou politickou stranou len preto, že to hovoria rôzne prieskumy volebných preferencií. Opäť sa nenávistne polarizujeme len kvôli pár ľuďom, čo chcú vyvolávať konflikt, boj, vojnu…  Starí ľudia volia tú a tú stranu, mladí zase volia tú stranu, veriaci volia…, ženy volia… a pod. Nie je to tak. Ľudská spoločnosť sa nedá zaškatuľkovať do tabuliek s číslami a už vôbec nie pri predvolebných prieskumoch, ktoré sú manipulované, zavádzajú, vzájomne sa radikálne líšia a robia medzi nami veľa zla. A priamo chcú ovplyvniť nálady občanov a výsledky volieb.

            Aj pre uvedené nie je správne zaradiť mladých ľudí jednoznačne medzi liberálnych, progresívnych, protinárodných, teda tých, čo ukázali svoju neschopnosť a svoje egocentrické zámery. Isto, mnohých mladých ľudí sa pseudoprogresívna či pseudoliberálna propaganda zmocnila a pod jej vplyvom kričia o hodnotách, o ktorých nič nevedia alebo sú postavené na nezmyselných tézach. Sú tú však aj mladí, dovolím si povedať, že ich je oveľa viac, ktorí sú síce tichší, nevedia sa tak fanaticky prejaviť, no k ich túžbam nepatria „hajzle“ pre tri a viac pohlaví a určite nie sú ich stredobodom homosexuálne manželstvá (hoci sú k nim tolerantnejší). Takí sú, kým sa ich nechopí propaganda, ktorá bez hanby aj na neutrálnej pôde školy bije ich myseľ tak, že uveria, že najväčším problémom Slovenska sú sexuálne menšiny a variabilita rodovej identity. Chybou tých, čo tento postoj neschvaľujú, je však to, že mladým nič neponúkajú, nekomunikujú s nimi, prechovávajú k nim nenávisť a opovrhovanie. Preto si ich ľahko získa akákoľvek propaganda, ktorá ich aspoň sčasti počúva, i keď do nich strieľa fanatické myšlienky. Zneužije ich vo svoj prospech. A tak si pripravuje do budúcnosti názorových extrémistov. Potom sa nečudujme, čo sa z niektorých mladých časom stáva…

            Keďže mám úplne jasný postoj k sexuálnym či iným okrajovým témam (nehovorím, že by sa nemali riešiť!), zaujímam sa o iné aspekty života detí a mladých, teda budúcich občanov, voličov, tvorcov spoločnosti. A rád s nimi o nich diskutujem. Najviac ma zaujíma téma školstva, ale vo svojom pedagogickom i aktivistickom pôsobení sa objavia aj iné témy, ktoré sú mladí ochotní rozoberať s dospelákom.

            Pýtal som sa svojich žiakov na predmete etická výchova na to, aké problémy vnímajú v súčasnej spoločnosti. Veľmi by ste sa čudovali, že odpovedali podobne ako my dospelí. Nenávisť, chudoba, zlá politika, nekvalitné školy, zlé podmienky na rozvoj športu, drahé potraviny, nedostupnosť kultúry a veľa iného. Aj keď v žiakoch vidím veľa tolerancie, problematiku sexu, legalizácie drog či geopolitická orientácia štátu u nich na prvom mieste nie je. Teda kým im niekto nevleje do hlavy, že práve tieto oblasti sú najväčším problémom Slovenska a sveta.

            Aby sa moji žiaci nestali vygumovanými osobnosťami opakujúcimi prázdne frázy, snažím s mladými rozprávať, podnecujem ich k diskusii a k vlastnému názoru, motivujem ich ku komunikácii s rodičmi a inými dospelými, ukazujem im spektrum náhľadov, ale najmä ich počúvam. Neraz majú lepší názor, ako je ten môj. Neraz je ten názor nezaujatý a citlivý k iným ľuďom. Zdôrazňujem im iba to, aby argumentovali. Vôbec mi neprekáža, ak vyslovia opozičný názor, určite ich nebudem zaraďovať, ako to robia nepriatelia mladých. No i tí sa riadia iba povrchom alebo nemajú trpezlivosť byť komunikačným partnerom detí, čo je chybou. 

            Žiaci sú pre mňa obrovskou inšpiráciou v mojej pedagogickej, spoločenskej a teraz i politickej činnosti. Preto mi záleží na tom, aby boli samými sebou a nie produktom ideológie, propagandy, fanatizmu. Aby rozmýšľali a kriticky mysleli. Zväčša to aj robia, no časom nedokážu byť rezistentní voči ideológii, fanatizmu a propagande. To ich treba učiť.

            Aby som bol konkrétnejší, predkladám vám jeden z mnohých príbehov, ktorí mi niekto z mladých občas napíše alebo povie. Je to skúsenosť mojej bývalej žiačky, ktorá je dnes už dospelá a úspešná maturantka. Téma jej textu súvisí so školstvom a štúdiom. Teda s oblasťou, v ktorej sa roky nespravili zmeny, ktoré deti a mládež potrebujú. Školstvo predsa nemožno zúžiť iba na sexuálnu výchovu, platy učiteľov či na rušenie škôl. Často riešenie drobných problémov môže vytvoriť skutočnú reformu školstva a spoločnosti. Spomínaná žiačka popísaný problém počas svojho vzdelávania svojou šikovnosťou prežila. Ale čo ostatní?

            Pisateľka spomína nedostatky, ktoré jej znepríjemnili chuť do vzdelávania a sú dlhodobo neriešenými problémami, na ktoré upozorňujú mnohí, čo sa dôkladnejšie zaujímajú o školstvo. Školu tvorí pedagóg, žiak, rodič a všetky zmeny v ich prospech zmenia spoločnosť tak, aby myslela, tvorila a spolupracovala. To sa však nestane, kým sa budeme venovať módnym a nepodstatným témam vo fungovaní škôl.

            Text mojej žiačky: „Dobrý deň, čítala som vašu 10. tézu o školstve a sledujem aj váš prístup k školstvu. Už ako riaditeľ na základnej ste boli skvelý. Školu som ukončila len pár mesiacov dozadu, a preto by som sa s vami rada podelila aj o pohľad čerstvého maturanta. Študovala som päť rokov, asi 3 roky riadneho štúdia a praxe nám z toho zobrala epidémia. Študenti ktorí nepracovali v odbore, nemali ani dostatok praxe k praktickej maturite. Tá nám okrem iného zabrala množstvo času a peňazí v období, keď sme ten čas a peniaze najviac potrebovali. Jedna spolužiačka mala dokonca problém si ju zaplatiť, lebo to bolo veľa peňazí. Zaplatiť myslím v zmysle, čo všetko sme museli zabezpečiť. Pritom sa to dalo spraviť oveľa lepším a lacnejším spôsobom, ktorý by bol dostupný aj pre ňu. Ak by sa stalo, že by si to nemohla dovoliť, tak by nemohla ísť maturovať? A to len preto, lebo sú zo slabších pomerov? Na začiatku nám nikto nepovedal, že sa budeme skladať niekoľko stoviek eur na organizáciu praktických maturít. Musím povedať, že naša príprava na ústne aj písomne maturity prebehla super, hlavne čo sa odbornej zložky týka. Všetci sa snažili, ale bohužiaľ sa nemôže začať učiteľ venovať žiakom pár týždňov pred. Čo sa týka slovenčiny, celú strednú školu to bolo peklo, písomka za písomkou bez poriadneho vysvetlenia, neprehľadné a nezrozumiteľné testy, známky nám chodili len tak a písomky sme opravené videli toľkokrát, že by sa to na prstoch jednej ruky dalo porátať. Často dvaja žiaci s podobným výsledkom mali aj 2 – 3 stupne rozdiel v známke. Vždy bez vysvetlenia a nejakej bodovej stupnice alebo bodov. Čo sa týka maturity zo SJL, tak na písomnej bolo množstvo otázok, ktorým sme nerozumeli alebo sme ich nepreberali. Na ústnej som si ja osobne vytiahla otázku s dielom, ktoré som videla prvýkrát v živote a z úryvku som nemala ani tušenia o postavách, začiatku či konci. Ale aj napriek tomu som zmaturovala. Test bol určite horší a aj sloh bol celkom zložitý, ale zvládla som ho na 100 %, bola som však jediná. Väčšina mojich spolužiakov napísala sloh na minimálne %  napriek tomu, že im slovenčina išla. Možno bola chyba aj v tom, že sme nikdy nedostali feedback od vyučujúceho, čo bolo v cvičných slohoch zle. Čo sa týka odbornej zložky, tá bola celý čas výborná. Učitelia sa až na drobné výnimky celý čas snažili pripraviť nás na 100 %, čo sa im aj vo veľkej väčšine podarilo. Najhoršie to bolo s ANJ. Učili sme sa Anj a Nej alebo Frj. Určite by prospelo zrušenie alebo uvedenie druhého cudzieho jazyka na dobrovoľnú bázu, čo sama potvrdila aj učiteľka druhého jazyka. Určite by nám tie hodiny, čo sme mali na druhy jazyk, viac pomohli pri prvom. Z druhého jazyka nevieme za 5 rokov nič súvisle a prvý nie je väčšinou ani na komunikačnej úrovni. Celé štúdium sme vôbec nekomunikovali, neučili sme sa argumentovať ani používať gramatiku. Vedeli sme len čisto ,,sedlácky“ po anglicky. Na maturite však toto všetko vyžadovali, testy boli ťažké, nahrávky zlé a v rámci ústnej časti by nám všetkým pomohlo mať otázky zverejnené skôr, aby sme vedeli, o čom to je a ako to vyzerá. Osobne ma jedna skúšajúca drtila oveľa viac ako dievča predo mnou a všetko len kvôli tomu, lebo som podľa nejakého ich štandardu bola ,,v lepšom/ťažšom odbore“, čo mi neprišlo úplne spravodlivé, keďže naša príprava bola oveľa slabšia ako ich. V konečnom dôsledku musím však povedať, že okrem odbornej zložky som sa na maturitu učila sama a učiteľ málokedy vysvetlil, čo bolo treba. Všetko som si farebne spracovala a učila som sa. Pritom toto všetko by som mala dostať v škole. Taktiež by som sa mimo maturity rada vyjadrila aj k predmetom, pri ktorých učiteľ nič nevysvetlil a namiesto práce na hodine zadal úlohu na doma. Väčšinou mi takáto úloha zabrala 3 – 6 hodín môjho voľného času a potrebovala som počítač. Napr. spracovanie diel zo SJL mi zabralo skoro 2 mesiace každý deň po škole až do noci na počítači. Lebo vyučujúca od nás vyžadovala pri každom diele podrobný rozbor a taktiež mená a príbehy každej jednej postavy v diele. Čo si myslím, že nie je až tak podstatné. Taktiež sme z viacerých predmetov písali neskutočne dlhé testy, pri ktorých nám odchádzala pozornosť. Často sme ich nestihli ani dopísať. A toto všetko sa odzrkadľovalo na našich známkach. Taktiež boli veľmi ťažké dni, keď sme mali cez deň len odborné predmety v 2 – 3 hodinových blokoch bez prestávky a napr. 9 hodín. Takéto dni ale existovali aj na jazyky – 2 hodiny SJL, 2 hodiny ANJ, 2 hodiny druhého jazyka, veľká prestávka a ďalšie dve až tri hodiny odborného predmetu. Pre sústredenie to je neskutočný zabijak. Žiak by mal vždy dostať feedback a učiteľ by mal dostať možno aj anonymný feedback na svoju výučbu. Pretože nájsť spoločnú cestu je vždy prospešné. Inak mám množstvo pekných spomienok, no je podľa mňa fajn poznať aj kritický pohľad čerstvých maturantov.“

*

*

*

*

*

*

*

Skutočná zmena školstva = skutočná zmena spoločnosti = skutočná zmena politiky.

*

Zdieľajte…

*

O AUTOROVI TEXTU: PhDr. Ján Papuga, PhD. * pedagóg, spisovateľ, aktivista, člen politickej strany Život – NS za rezort školstva, zakladateľ pedagogickej koncepcie Konštruktívna školoveda – hľadanie strednej cesty * Bratislava-Rača, Bernolákovo * KONTAKTY: janpapuga@gmail.com  * FB: Ján Papuga * FB: Ján Papuga Život – NS, školstvo * IG: Ján Papuga * FB skupina: Spoločenstvo slovenčinárov, priateľov školy a vyučovania * FB skupina: Školoveda * Blog Pravda: janpapuga.blog.pravda.sk * Youtube: Ján Papuga * www . janpapuga . sk * AKTIVAČNÁ VÝZVA: Šírte tento text, aby sa zo slov stali činy. Zdieľajte ho, je verejný, netreba môj súhlas. Sprostredkujte môj text ľuďom, čo nechodia na internet. Posielajte ho politikom, stranám, ministrom, inštitúciám,  médiám. Ak sa s textom stotožňujete, je potrebné, aby sa dostal do povedomia. Aj takto sa menia veci. V prípade, že chcete poznať moju koncepciu a chcete konštruktívne, vecne a odborne komunikovať s inými ľuďmi, pridajte sa do FB skupiny Školoveda alebo mi napíšte na uvedené kontakty. * DISKUSIA NA BLOGU: Odpovede na komentáre k tomuto blogu na tejto platforme nezverejňujem, nesledujem, nevyjadrujem sa k nim aj z dôvodu, že autori komentárov majú neraz anonymné ID a môžu byť medzi nimi provokatéri, čo nechcú alebo nevedia pochopiť môj text a neraz prechádzajú k osobným invektívam pod neidentifikovateľným menom. S takýmito ľuďmi nemám dôvod diskutovať, resp. sa s nimi diskutovať nedá. V PRÍPADE, ŽE MÁTE ZÁUJEM O KONŠTRUKTÍVNU PRIPOMIENKU A MOJU REAKCIU NA ŇU, NEVÁHAJTE SA SO MNOU SPOJIŤ PROSTREDNÍCTVOM UVEDENÝCH KONTAKTOV. Odborná, slušná a zmysluplná diskusia vie zmeniť mnohé veci. Osobné invektívy a vulgárne vyjadrovanie ignorujem a blokujem. Akémukoľvek neanonymnému podnetu a konštruktívnej kritike či spätnej väzbe sa poteším a určite odpoviem, ak mi napíšete súkromnú správu. Ak sa nechcete verejne vyjadriť, pokojne sa mi ozvite prostredníctvom uvedených kontaktov. Aj v prípade, že vaša vec nesúvisí s témou článku. Ďakujem za pochopenie.