Ján Papuga

           Dejavú, opatrenia sa opakujú. Keďže veľká časť obyvateľov nemá na pokuty ani na právnikov a už vôbec nie dlhé roky na doťahovanie sa na tých našich slávnych súdoch, tak radšej sa radšej skloníme ako v Otrokovi od Ivana Kraska a poslúchneme. Žiaľ, učitelia musia o to viac, keďže zápis v registri trestov je pre nás nezmazateľný a osudný. Nejde mi teraz o to, že by som spochybňoval vyhlásené opatrenia. Isto nie, prevencia pomáha pri desiatkach nebezpečných a oveľa nebezpečnejších chorôb. Ale toto, čo nám predpisujú, je veľmi ďaleko od ochranných opatrení. Jedine v zmysle, že sa politickí predstavitelia chránia sami, čo je však prirodzené i logické. Predstavte si, že by ste boli v koži vlády a nič nespravíte. Každý jeden, čo by ochorel, nebodaj zomrel, by bol pripísaný koalícii. A tá vznikla preto, aby menila veľmi zlé nastavený stav štátu, je preto logické, že nechce byť obviňovaná za ohrozenie občanov, čím by mohla aj padnúť. My prví, čo teraz kritizujeme tvrdé opatrenia, by sme sa do nich pustili, keby sa rozhodli ísť trebárs švédskou cestou a obetovali by niekoľko desiatok či stoviek životov, lebo táto choroba je jedna zo smrteľných. Z tohto hľadiska vládu plne chápem. Len si nenahovárajme, že ide o ochranné opatrenie. Ochranné opatrenie by bola celoslovenská karanténa. Keď sa už naskočilo na strach z jednej z mnohých chorôb, tak priznajme, že jediné riešenie je niekoľkotýždňová izolácia. Teda ak ozaj chceme zabrániť šíreniu tohto konkrétneho vírusu. Netreba však dlho rozmýšľať, čo by to spravilo so Slovenskom z rôznych hľadísk. Preto sa hľadá menšie zlo, no tak, aby sa nestratili politické preferencie.

            V prvom rade, ak teda pristúpime na ohrozenie občanov, by mali školy zatvoriť všetky. Veď bije do očí to, že nechávajú otvorené základné školy, aby nemuseli rodičia zostať doma. Rodičia predstavujú ekonomickú silu a sú v prvom rade potenciálni voliči. Riskne sa teda ponechanie detí do 15 rokov v budovách s desiatkami a stovkami iných ľudí. Zatvorením stredných škôl sa ani doprava v preplnených prostriedkoch nerieši. Možno sa preriedi, no stále veľká časť detí sa bude prevážať v preplnenej mestskej, obecnej preprave, kde nie je možné dodržať jednu zo základných a donekonečna opakovaných téz –  odstup. Nasadiť rúška celej základnej škole je rizikom, ktoré nechcem ďalej opisovať. Nechať otvorené základné školy je očividne ekonomické rozhodnutie. Na druhej strane, zavrieť ich by bolo druhou ranou do fungovania Slovenska. Tvrdo povedané, zachráňme časť žiakov a časť ekonomiky, kým to nezrazí čísla a rekordy po testovaniach. (Problém mám trochu s logikou, lebo podľa rôznych správ žiaci nepatria do rizikových skupín.)

            Zarazilo ma, s akou ľahkosťou sa stanovilo dištančné vzdelávanie: Prechádzame na dištančné vzdelávanie, hurá! Mnohí učitelia nemajú takú techniku či spoľahlivý a stabilný internet (videokonferencia vyžadujú veľmi veľa pamäte a prenosu dát). Mnohé témy vyučovania je takmer nemožné vyučovať online. A podobne je to zo strany študentov. Veľa z nich potrebuje kontaktné učenie, nehovoriac o dôležitosti vykonávania praxí „v teréne“, nehovoriac o žiakoch s poruchami učenia, ktorí potrebujú individuálny prístup, hoci už majú občiansky preukaz. Ďalej nemusia mať prístup k počítaču, k internetu, máme aj sociálne slabších žiakov. Alebo má rodina viacero súrodencov, ktorí tiež potrebujú prístup k počítaču. Alebo majú jeden počítač, ktorý využíva jeden z rodičov v rámci práce doma. Kadejaké materiály na portáloch o dištančnom vzdelávaní sú úplne zbytočné, sú potemkinovskou dedinou, najmä keď žiaci či učitelia nemajú prístup k multimédiám, resp. ku kvalitnému pripojeniu a hardvéru.  

            Okrem toho sa stredné školy zatvorili najmä preto, že vraj stredoškoláci sú samostatnejší a rodičia nemusia byť s nimi doma. Omyl! Aj deti do 18 rokov i viac potrebujú pomoc i kontrolu rodičov. Aj pri učení sa. Alebo pri nútení do učenia, čo veľká časť rodičov pozná. A čo varenie, pranie? Stredoškolák je povinný variť si? Aj stredoškoláci sú stále deti, a tak rodičom pribudne k vlastnej práci starostlivosť o deti počas ich neprítomnosti doma a po práci sa musia preprogramovať na ich školu. (Veď žiaci z obdobia korony dlho zostanú deťmi, keďže ich vedomosti a kompetencie budú ovplyvnené prerušovaním učenia, rušením maturít, a to budúci zamestnávateľ nemusí tolerovať, zostanú na krku rodičom.) A to nespomínam adolescentov, čo si mýlia dištančné vzdelávanie s voľnom. Asi si ťažko predstavíme, že ich bude naháňať polícia či vojsko. Zase iba rodičia, ktorí budú najmenej osem hodín v práci, aby mali prostriedky na prípadné vypnutie krajiny. A to nespomínam rodičov pracujúcich na zmeny, na dlhšiu pracovnú dobu, rodičov zo záchranárskych zložiek či rodičov pravidelne na služobných cestách. Stredoškolák je relatívne samostatný, stále však potrebuje rodičov, ktorí však v čase korona „vyučovania“ nebudú doma.

            Takže vo vyhlásených opatreniach nehľadajte logiku a ani ochranu zdravia. Ide iba o to, aby nevznikla revolta občanov, a aby neboli politici obviňovaní z nekonania. Naučili sme sa totiž konať v znení frazeologizmu ani z voza ani na voz, a preto musia politici rozhodovať na rozhraní dvoch krajností.. Opatrenia sú potrebné, teda keď sme už nabehli na vlnu strachu, no ich nelogickosť a stupňovanie spravia obrovské škody, nie iba ekonomické. No nijaké opatrenia by zase destabilizovali politický systém.

            Takže, ak opatrenie, zatvorme všetky školy. Hoci, nie je známe, že školy a žiaci by boli vysoko rizikovými v súvislosti s pandémiou. Ak má byť dištančné vzdelávanie, prosím, len nie tak, že nám pomáhajú všelijakými portálmi, webinármi, pracovnými listami, mysliac si, že priemerný učiteľ nevie komunikovať cez webovú kameru. Ale nech sa učiteľ/škola/žiak zabezpečí kvalitnou výpočtovou technikou, vysokorýchlostným internetom, ktorý je v školách už roky ten istý a zastaraný, ale aj učebnicami na každý jeden predmet, aby si žiaci online vyložené učivo, neraz s početnými šumami, mohli utvrdzovať listovaním v knihe, aby dištančné vyučovanie nevyzeralo, že sa zapne videokonferencia a učiteľ diktuje poznámky, keďže žiaci nemajú k dispozícii učebný materiál. Je nemysliteľné, aby si učiteľ v rámci svojho platu zháňal fixy na tabule, rôzne príručky či toaletný papier a v tomto prípade hardvér a internet. (Len si na chvíľu predstavte, že by ste išli pracovať do redakcie novín a povedali by vám, že musíte mať svoj počítač a internet.) Za to všetko, čo nám v našom stave doposiaľ spôsobili a za nekompetentnosť politikov a úradníkov, ktorí nás dohnali k nadľudským i ponižujúcim činom? Ďakujem je síce zázračné slovo, no z toho mikroekonomika v našich domácnostiach neprežije.

            Kolegovia a rodičia, žiaci, tento stav nikto z nás nespôsobil, hrôza z korony je celosvetová. Napriek tomu, že dlhodobo suplujeme vážne nedostatky školstva, máme medzi sebou spory, čo vyplývajú práve zo zle nastavených školských politík, nevstupujme do konfliktov, netraumatizujme naše deti ešte viac. Komunikujme, raďme sa navzájom, počúvajme sa. Aj keď som učiteľ, neznamená to, že mám najlepší patent na online vyučovanie a výchovu. Aj keď som rodič, nemôžem úplne rezignovať na  dohliadanie na vzdelanie svojho dieťaťa. Ale, milí kolegovia, rodičia nie sú učitelia a stredoškoláci sú tiež len deti s nevyhnutnou potrebou psychohygieny a s potrebou venovať sa aj vlastným záujmom. Nezahrňte   ich úlohami, akoby bol váš predmet ten najdôležitejší, akoby mali 24 hodín na samoštúdium, akoby nemali iné povinnosti. (Pamätáte si, aj preto nás ministerstvo zahrnulo na začiatku korony stovkami nariadení, lebo sme sami nenašli strednú cestu.) Nezahrňte žiakov tak, že rodičia budú musieť suplovať učiteľov po pracovnej šichte bez možnosti oddychu a plnenia si rodičovských povinností. (Sami sme mnohí rodičia.) Vyhýbajme sa konfliktom, ktoré nám nastolil tento nenormálny stav, ktorý bude pravdepodobne trvať veľmi dlho. Potrebujeme rodičov v našom hnutí, sú priami a silní svedkovia fungovania slovenského školstva, majú moc nám a našim žiakom pomôcť. Rodičia, neohovárajte učiteľov, ak už tohto stavu budete mať dosť, a ak si poviete, že učíte bezplatne to, čo by mali učitelia s platom. Radšej konkrétneho učiteľa oslovte a povedzte, že nevládzete, vyslovte, čo vám prekáža. A rovnako aj vy študenti. Je jasné, že nemôžete stagnovať. No dajte vedieť svojim pedagógom spätnú väzbu, ak vám to začne prerastať cez hlavu. Sú vážnejšie problémy ako vynechať časť vzdelávania. Ale musíme nájsť kompromis, aby sme znížili škody na sebe, škody vyplývajúce zo stavu, ktorý nastal a neraz ho riešia aj tí, čo nevedia ako.  

PhDr. Ján Papuga, PhD. * Bratislava-Rača * janpapuga@gmail.com  FB: Ján Papuga * FB skupina: Spoločenstvo učiteľov a priateľov vyučovania slovenčiny * FB skupina: Konštruktívna školoveda – hľadanie strednej cesty * FB skupina: Riazanet – BA-NM * www . janpapuga . sk