Ján Papuga

            Nemenovaný a uznávaný mentor učiteľov, dnes aj politik, napísal na svojom profile o tom, že nejaký učiteľ dal v rámci hudobnej výchovy, pravdepodobne v 5. ročníku, prepísať niekoľko strán textu. V rámci dištančného štúdia. Rozoberá to ako nevhodný pedagogický spôsob, ktorý mu prekáža, a spomína paralely s fínskym školstvom. Práve ten, čo rehabilitoval jednu z najhorších hlavných školských inšpektoriek a označil ju za tú, čo spravila veľa dobrého, hoci mnohí učitelia ani netušia o tomto virtuálnom dobre. V príspevku hovorí o fínskom školstve, v ktorom má byť spokojný učiteľ i žiak. Ak mi tu nejaký učiteľ z bežnej školy povie, ako inšpekcia prispela k jeho spokojnosti, k spokojnosti žiakov, prehodnotím svoj postoj a možno sa inšpekcii verejne ospravedlním.

            Tento politik robí pre školy veľa dobrého, no nechápem jeho stupňujúci sa odboj proti učiteľom, najmä keď mal ambíciu byť ministrom školstva. Asi chce body za cenu hádzania viny na učiteľov, čo zvýraznil výskumom, ktorý skratkovito zaradil učiteľov ku konšpirátorom. Kto si ešte nekopol do učiteľa, nech sa prihlási… Aj negatívna kritika najviac okopávanej a zneužívanej profesie prináša politické body od občanov-laikov, ktorí majú podobný náhľad na učiteľov a školy. Asi sa tak skoro nedočkáme empatie a asertivity na Stromovej 1, keď sú už aj osobnosti spájané so školstvom proti učiteľom. Hoci problém súčasného stavu tkvie v dlhoročnej politickej ignorácii školstva.

            Isto, prepisovanie poznámok do zošita nie je správna metóda učenia práve hudobnej výchovy. Navyše nie je uvedené učivo (zrejme téma historické piesne) ani náplňou štátneho vzdelávacieho programu (ďalej ŠVP). Takže kritika je opodstatnená. No mám pocit, že sa v textoch autora východiskového príspevku príliš zovšeobecňuje na základe individuálnych zlyhaní a neponúkajú sa možnosti riešenia, nehľadajú sa dôvody, prečo niektorí učitelia tak konajú, nehľadá sa systémovejší spôsob nápravy. A tým sa popiera aj práca mnohých učiteľov, ktorí napriek prekážkam „stvárajú“ s deckami úžasné veci a žijú svojím nedoceneným povolaním. V školách i dištančne. Ja sa na daný prípad pozriem inak, lebo ozaj stojí za zamyslenie.

            Na odľahčenie začnem tým, že aj poznámkovanie či prepisovanie učiva môže mať pedagogický zmysel. A v čase rastúcej chybovosti žiackych textov by som bez výčitiek svedomia zadal aj prepisovanie textov, možno veku primeranejších, hoci aj na iných predmetoch okrem mojej aprobovanej slovenčiny. Inak, z priloženej fotografie prepisovaných poznámok v príspevku tohto politika sa mi zdalo, že si žiaci mali skôr robiť poznámky, ako niečo prepisovať. No neviem to presne, avšak robenie poznámok (konspektu) je tiež veľmi dôležitá kompetencia žiakov. Isté je, že ako nemôže byť škola totálnym strediskom šťastia žiakov, ani prepisovanie poznámok nemá byť masovou pedagogickou metódou bez pridaneju hodnoty.

            Otec žiaka, ktorý cítil nesprávnosť tejto metódy, mal predovšetkým osloviť školu. Ak by tam nenašiel porozumenie či vysvetlenie takéhoto počinu, potom má mnoho možností, ako tento problém riešiť, alebo aj prezentovať. Ak by ozaj išlo o bezcieľne prepisovanie nudného textu, vtedy by som aj ja odsúdil takéto vyučovanie hudby najmä v časoch, keď máme tisícky rôznych ukážok na internete, dokonca aj o problematike historických piesní, ktorá môže byť zaujímavá aj pre jedenásťročného.

            Hudobnú výchovu považujem za rovnocenný predmet na základnej škole, teda nie ako druhoradý či doplnkový, ako je veľmi často chápaný žiakmi, rodičmi i učiteľmi a riaditeľmi.  Nemôžeme vedieť, či práve hudba nebude predmetom ďalšieho štúdia niektorých našich žiakov a bolo by smutné nedať im základ na ZÁKLADnej škole. Žiaľ, často sa tento predmet dopĺňa do úväzku učiteľom, ktorí ho učia nekvalifikovane, aby škola ušetrila peniaze. Taký učiteľ zrejme neovláda hudobný nástroj či spev, a tak je odkázaný na poznámky a učebnice, ktoré málo korešpondujú so ŠVP. Profesionálny učiteľ hudobnej výchovy by sotva vyučoval akademicky, najmä keď sa aj cez kameru dá spraviť množstvo hudobnovýchovných cvičení.

            V súčasnosti sa učí dištančne. Ak si však pozrieme ŠVP, tak zistíme, že je poväčšine napísaný tak, že sa na hodinách tvorí. Ak však máme kombináciu distančného a zároveň neodborného vyučovania hudobnej, tak to môže viesť k nezmyselnému prepisovaniu poznámok, keďže učiteľ k predmetu nemá vzťah (doplnili mu ním úväzok) alebo mu nerozumie. Ak vskutku ide o učiteľa hudobnej výchovy, čo dal prepísať poznámky, je to nesprávne konanie až nepedagogické a bol by som zvedavý na obhajobu takejto úlohy. Pravdou je, že cez online sa dajú vymyslieť krásne úlohy na hudbu. A mal by to dokázať aj učiteľ iných predmetov. Teda ak má aj doma (v prípade domácej práce) vhodné prostriedky na každú jednu hodinu dištančnej hudobnej. No tie často nemáme ani v školách.

            Možno je tu aj únava z dištančného vzdelávania, ktoré je časovo náročnejšie, učitelia celý deň triedia desiatky odovzdaných prác, resp. dokladov o diaľkovom štúdiu žiakov v rôznych formátoch a v rôznych časoch, a to najčastejšie v prostredí Edupage, ktoré je pomerne neprehľadné. Obávajú sa všelijakých cynických kontrol ich práce aj počas pandémie (!), aby obhájili, že si za „sedenie doma“ zaslúžia svoj vysoký plat. Možno aj spomínaný učiteľ (učiteľka) v chaose, ktorý všetci zažívame, pristúpil k takejto úlohe. Neštandardnej, zlej v neštandardnom, zlom čase.

            Možno by sme sa mali konečne poriadne zamyslieť aj nad obsahom vzdelávania, čo sa stále odkladá. Hoci  hudobná výchova v ŠVP je písaná prakticky a výchovne, učebnice sú preplnené teóriou, do ktorej sa niekedy chtiac či nechtiac skĺzne, keďže sa učebnica stále nesprávne chápe ako záväzná. K teoretickému vyučovaniu hudobnej sa skĺzne aj vtedy, ak zistíme, že žiaci ju neberú ako dôležitý predmet, a vyrušujú. Na druhej strane by bolo potrebné zreálniť ŠVP z hudobnej výchovy, keďže sa predpokladá až tvorenie drobných hudobných orchestrov či videoklipov. Keby sme chceli hudobnú učiť na vysokej úrovni, tak, ako to idealisticky predpisuje ŠVP, potrebujeme k tomu nie knihy, ale pomerne bohaté a drahé vybavenie didaktickými pomôckami, rôznymi hudobnými nástrojmi a snímacou technikou. A hlavne kvalifikovaného učiteľa hudobnej výchovy alebo príbuzného predmetu.

            Ak je však spomínaná úloha bežným spôsobom vyučovania dotknutého učiteľa, je to nevhodné a vedenie školy by to malo riešiť. Iste však je, že motivácia byť lepšími v pedagogike je v stave súčasného školstva, keď sa za málo chce od učiteľov všetko, je veľmi malá. A v stave, keď nám stále chýbajú základné podmienky a prostriedky. I keď sú medzi nami kolegovia, ktorí na sebe z rôznych dôvodov pracujú a bez ohľadu na kontext sa školstvu obetúvajú. Oba prístupy sú rovnocenné a prirodzené.

            Okrem toho je pravdou, ktorú aj ja neustále opakujem, že máme v školstve veľa zlých učiteľov. A nielen z hľadiska vyučovania. No napriek tomu sa v systéme držia  neraz pevnejšie ako tí, čo konajú, tvoria, ide im o školstvo a bojujú za spravodlivosť. Žiaľ, aj zlých učiteľov potrebujeme na školách, lebo sa za nich nedá nájsť alebo prilákať kvalitnejšia náhrada. Učiteľské povolanie stále nie je atraktívne a v niektorých regiónoch sa z platu učiteľa nedá žiť, teda vyštudovaní pedagógovia sa zamestnajú inde alebo po čase zanechajú prácu v školstve. Takže tu zlyháva niečo viac ako učiteľ vyžadujúci prepisovanie textov. A keď zlyháva štát, je úplne jasné, že učitelia aj pre svoj pud sebazáchovy neraz rezignujú na správne školstvo. Možno aj preto, že vytŕčajúci sú neželaní.

            Články o pedagogike by nemali individuálne zlyhania predkladať ako typické správanie. Učiteľom treba pomáhať a postaviť sa za nich, keďže už vyčerpali možnosti, ako si sami majú pomôcť a rezignovali na akýkoľvek odpor, keďže na problémy roky rokúce upozorňujú a málo sa z toho mení. Otvorene môžem zopakovať, že máme v systéme aj nekvalitných učiteľov navyše niektorých s veľmi nepríjemným charakterom (a to som zjemnil), no hodnotiť všetkých pedagógov bez znalosti kontextu, skúsenosti a zisťovania príčin mi nedovoľuje svedomie. A hlavne nezabudnime na to, že tak ako učitelia sú alebo sa môžu zdať problematickými, rovnako sú a môžu sa zdať problematickými aj žiaci, aj rodičia, aj politici. A nech zostane rečníckou otázkou, kto z týchto je na prvom mieste príčin dlhotrvajúcich problémov v slovenských školách. Isté však je, že prívlastok „problematickí“ nevzniká len tak.  

PhDr. Ján Papuga, PhD. * Bratislava-Rača * janpapuga@gmail.com  FB: Ján Papuga * FB skupina: Spoločenstvo učiteľov a priateľov vyučovania slovenčiny * FB skupina: Konštruktívna školoveda – hľadanie strednej cesty * FB skupina: Riazanet – BA-NM * janpapuga.blog.pravda.sk * www . janpapuga . sk