Dovolili sme návrat totality

17. novembra 1989 a v dňoch okolo nich sa udiali naozaj významné zmeny, ktoré uznávam a nespochybňujem:

– nemôžu nás vlády zabiť za iný postoj a názor, za prekročenie hranice,

– môžeme prekračovať hranice,

– môžeme voliť politikov,

– môžeme študovať bez kadejakých posudkov,

– môžeme sa združovať, stretávať, organizovať,

– máme dostatok tovarov, môžeme si kupovať tovar z rôznych zahraničných krajín,

– máme ľudské práva ako v moderných demokraciách,

– môžeme vlastniť majetok, nemôžu nám ho kolektivizovať,

– nie je cenzúra.

            Plne uznávam, že absencia vyššie uvedených možností bola odsúdeniahodnou súčasťou socializmu. Aj keď má tento prístup k spravovaniu spoločnosti veľmi veľa pozitívnych vlastností, to, čím sa stal v rukách veľmi zlých, egoistických, cynických a nadradených politikov (takých máme aj dnes), je dôvodom, aby sa v tejto podobe viac nevrátil. Alebo skôr, aby sa protiľudské konanie neusádzalo v našej spoločnosti, ako sa to deje dnes. Preto sa pozrime, čo sa deje v roku 2023 na Slovensku.

• Zdôrazňujem, že politika nás už nesmie zabíjať, čo je obrovská zásluha Nežnej revolúcie, ktorú nikdy nespochybním. Ale dnes Slováci umierajú pre ekonomickú situáciu, pre zanedbávanie zodpovednými úradmi, aj pre hlad a zimu, pre nedostatočnú, neskorú alebo nekvalitnú zdravotnú alebo sociálnu starostlivosť, pre zlé životné podmienky. Bojím sa googliť štatistiky, v akom množstve umierame.

• Môžeme cestovať, hoci aj každý mesiac. Ak však na to máme… Majetkové rozdiely medzi ľuďmi sú až amorálne. Niekto má hektáre majetku, niekto nemá ani posteľ na nočný oddych. A zväčša tí majetní majú všetko, dokonca aj moc. A zneužívajú ju vo vlastný prospech. Iné je, keď si ľudia majetok zaslúžili poctivou a dlhodobou prácou. Ale mnoho zbohatlíkov získalo imanie na úkor iných alebo za cenu prekračovania zákonov.

• Môžeme síce voliť politikov, ale vždy je to rozhodovanie medzi väčším a menším zlom. Politiky sa ujali ľudia, za ktorými sú zločiny, škandály, vlastizrady. A vyhrávajú nie čestní, ale tí, čo majú najviac peňazí na billboardy. V politike sa nabalia, zvolíme iných a tí po čase opäť páchajú zlo. A my sa tešíme, keď z toku toľkých peňazí pustia niečo občanom, samozrejme, najprv sebe a svojim mecenášom. Ak sa aj v politike objaví niekto čestní, zomelú ho, oderú, zničia, lebo nehrá špinavé hry.

• Študovať môžeme do konca života. Na mnohých, premnohých (aj zbytočných) školách. Dokonca aj vysoké školy sú také, že každý môže získať titul. Môžeme študovať, koľko chceme, no likvidácia školstva a nekvalitná pedagogika spochybňuje každé získané vzdelanie. A neraz opodstatnene. Je pravda, že nás nemôžu vyhodiť zo školy pre politickú či inú orientáciu. Ale študenti môžu vyhodiť učiteľa, ak by chcel o čosi viac z vedomostí, z ktorých sa ukrajuje ako z našich výplat.

• Ak sa moc rozhodne, aj zhromažďovanie ľudí môžu zakázať. Videli sme to počas covidového teroru. Bez zmeny zákona, Ústavy kadejakí úradníci zakazovali ľuďom stretávať sa, protestovať a aj študovať. Teda keď mocní chcú, dokážu zavrieť národ do klietky, aj neopodstatnene.

• Máme možnosť si všeličo kúpiť, no vinou porevolučných politikov, nie vinou novembra 1989, si mnoho občanov nemôže dovoliť ani základné produkty a potreby. To isto ľudia počas revolúcie nechceli. Aby si ľudia radšej kúpili niečo nekvalitné alebo nič. Trhový mechanizmus má veľa výhod, ale bez jeho kontroly môžu byť dôsledky na niektorých občanov tragické. A tragické už sú.

• Máme síce ľudské práva. Právo na názor, no sledujme, čo robí vláda s legitímnymi protinázormi, aj keď sa ich pravdivosť časom potvrdí. Skúste povedať v práci čo najkonštruktívnejším spôsobom svoj názor alebo ho vyjadrite na sociálnej sieti. Prinajmenšom skončíte u šéfa na koberčeku. Naopak, ak sa inak vyjadrí niekto známy, pseudoosobnosť, bohatý človek, spriaznený človek, tak sa nič nedeje, má plnú voľnosť, má ústavné práva. Teda prišli sme aj o rovnosť medzi ľuďmi, papalášizmus sa dnes vystupňoval do najvyšších polôh. Stačí si pozrieť, čo si môžu dovoliť privilegovaní a čo sa neodpúšťa bežným občanom. A takejto novodobej totalite drukujú niektoré média, ktoré preukázateľne plnia agendu svojich majiteľov, oligarchov. Asi nebudeme predpokladať, že v rukách privilegovaných vrstiev je občan na prvom mieste.

• Môžeme síce vlastniť, no len skúste v stupňujúcej sa zlej ekonomickej situácii nezaplatiť banke či inej inštitúcii, čo doslova peniaze prehadzujú vidlami. Bez milosti vám majetok zoberú napriek tomu, že mnohí ľudia nie svojou vinou nedokážu vyrovnať svoje príjmy a náklady.

• O cenzúre snáď ani netreba hovoriť. Čo sa robí s neželaným názorom sme videli a vidíme. Neželané názory sú dokonca u orgánov moci nebezpečnejšie ako nelegálne. A samy orgány moci na čele s prezidentkou cenzúru požadujú. A nemyslím teraz iba na sociálnych sieťach, ktoré sa, samozrejme, spolupodieľajú na novodobej totalite.

Kým sme bežní ľudia, nemáme všeobecnú popularitu, neútočíme na politické umiestnenie (resp. sa nebránime režimu), poslúchame, šírime ich propagandu a neuznáva nás niekoľkotisíc ľudí, tak, vynechajúc ekonomický nátlak, si žijeme celkom pokojne a slobodne. Ak by sme však vážnym a mnohými ľuďmi uznávaným spôsobom napadli nekompetentný a cynický systém riadenia krajiny, tak by sa spustili mechanizmy novodobej totality. Od klebiet, zákazov, blokovaní po vyšetrovanie a zničenie toho, čo sa postavil. A to už nie je demokracia, ale totalita vzmáhajúca sa naprieč Európou. V situácii, keď sa závažné činy ignorujú, no narúšanie systému sa za každú cenu postihuje. Možno aj horšie ako v socializme.

Vnímam významný posun po 17. novembri, ale rovnako tak vidím, aké zlo sa od toho času usadilo v našej krajine. Neviním z toho novembrových ľudí protestujúcich proti vtedajšiemu s cieľom potrestať ho. Viniť sa môžeme z toho, že sme dovolili to, čo porevoluční politici. Nechávame ich a neraz ich ani vo voľbách nepotrestáme.

Dnešný deň strávim v prírode v úvahách o Slovensku. Určite nebudem sledovať marketingové podujatia vládnucich, ktorí sú paródiou na slobodu, demokraciu a úctu k občanom. Najmä v situácii, keď pod rúškom liberalizmu, očividne podporujú nedemokratické fungovanie spoločnosti.                

*

*

*

*

*

*

*

Skutočná zmena školstva = skutočná zmena spoločnosti.

*

Zdieľajte…

*

O AUTOROVI TEXTU: PhDr. Ján Papuga, PhD. * pedagóg, spisovateľ, aktivista, člen politickej strany Život – NS za školstvo, zakladateľ pedagogickej koncepcie Konštruktívna školoveda – hľadanie strednej cesty * Bratislava-Rača, Bernolákovo * janpapuga@gmail.com  * FB: Ján Papuga * FB: Ján Papuga Život – NS * IG: Ján Papuga * FB skupina: Spoločenstvo slovenčinárov, priateľov školy a vyučovania * FB skupina: Školoveda * Blog Pravda: janpapuga.blog.pravda.sk * Youtube: Ján Papuga * www . janpapuga . sk * AKTIVAČNÁ VÝZVA: Šírte tento text, aby sa zo slov stali činy. Zdieľajte ho, je verejný, netreba môj súhlas. Sprostredkujte môj text ľuďom, čo nechodia na internet. Posielajte ho politikom, stranám, ministrom, inštitúciám,  médiám. Ak sa s textom stotožňujete, je potrebné, aby sa dostal do povedomia. Aj takto sa menia veci. V prípade, že chcete poznať moju koncepciu a chcete konštruktívne, vecne a odborne komunikovať s inými ľuďmi, pridajte sa do FB skupiny Školoveda alebo mi napíšte na uvedené kontakty. * DISKUSIA NA BLOGU: Odpovede na komentáre k tomuto blogu na tejto platforme nezverejňujem, nesledujem, nevyjadrujem sa k nim aj z dôvodu, že autori komentárov majú neraz anonymné ID a môžu byť medzi nimi provokatéri. V prípade, že máte záujem o konštruktívnu pripomienku a moju reakciu na ňu, neváhajte sa so mnou spojiť prostredníctvom uvedených kontaktov. Odborná, slušná a zmysluplná diskusia vie zmeniť mnohé veci. Osobné invektívy a vulgárne vyjadrovanie ignorujem a blokujem. Akémukoľvek neanonymnému podnetu a konštruktívnej kritike či spätnej väzbe sa poteším. Ak sa nechcete verejne vyjadriť, pokojne sa mi ozvite  prostredníctvom uvedených kontaktov. Aj v prípade, že vaša vec nesúvisí s témou článku. Ďakujem.