Školu treba vnímať nie iba ako vzdelávaciu inštitúciu, ale aj výchovnú. Žiaci v nej trávia podstatnú časť detstva, preto je dôležité formovať ich. Rezignácia na výchovu popiera poslanie školy. Je to úlohou pedagógov aj z dôvodu, že sú neraz lepšími a odbornejšími sprostredkovateľmi výchovných tém. Poznajú účinnejšie spôsoby na utváranie výchovných hodnôt.
V súčasnosti sa výchova prenáša na školy. Možno je to pre krízu rodiny alebo jednoducho preto, že rodičia nemajú na svoje deti čas, musia pracovať. Aj preto sa stupňujú požiadavky na to, aby sa v školách učili rôzne výchovy: sexuálna, environmentálna, zdravotná a pod. Sú to dôležité oblasti ľudského i globálneho života. Ale čo bude s odborným vzdelávaním? Najlepšie je dôsledne prepojiť výchovy s predmetmi. To sa už robí.
Treba zabudnúť na predstavu, že výchova v škole má byť diktátom. To by sme sa vrátili do čias „trstenicového“ školstva. Mrzí ma, keď si laici i niektorí odborníci myslia, že škola má šancu vpečatiť do žiakov správne výchovné vzorce. Že škola je zodpovedná za to, ak žiak v správaní zlyhá či niečo vyvedie. Doteraz počúvame vety: To vás v škole ne-/naučili?!
Učiteľ môže ukázať žiakom iba možnosti a lobovať za tie správne. Argumentuje. Musí si dávať pozor, aby nič nepresadzoval diktátorsky a neobjektívne. V istom veku žiaka to zákonite vyvolá odpor. Učil som stovky detí a často som videl, že ma niektorí síce počúvali, no aj tak si vytvorili svoj model. Potom dospeli a ich odklon od výchovných snáh sa zväčšil.
Žiak je totiž individualita, na ktorú nevplýva iba škola a rodič. Zažíva mnoho iných skúseností, ktoré menia jeho názor, upevňujú ho, aj keď je nesprávny. Nehovoriac o neovládateľných procesoch dospievania, keď sa aj najvychovanejší žiak môže stať rebelom. Uvediem príklad: Žiaci väčšinou vedia, že sa majú učiť, majú byť slušní, nemajú brať drogy. Dajme tomu, že to v nich upevňuje aj blízke okolie. Avšak denne vidí, že práve neslušní, nevzdelaní či závislí od drog majú väčší úspech ako „bifľoši“ a „slušňáci“. Tento fakt je silný. Potom sa vplyv školy či rodičov na ich budúce konanie minimalizuje. Vinou fungovania spoločnosti či túžbou v procese dospievania – byť zaujímavý, úspešný, bohatý.
Nedomnievajme sa teda, že za „nevychovanosť“ žiakov zodpovedá iba škola, iba rodičia. My môžeme v dobe verejne prezentovaných zlých vzorov ponúknuť modely, argumenty a dôsledky zlého konania. Veľa vecí majú žiaci sami vo svojich rukách. Jednotlivec rozhoduje o svojej ceste. Napriek tomu nerezignujme na pozitívnu výchovu detí, pretože aj tá môže zohrať úlohu v rozhodovaní jednotlivca.
Článok bol publikovaný v RegionPresse.
*
PhDr. Ján Papuga, PhD. * Bratislava-Rača * janpapuga@gmail.com FB: Ján Papuga * IG: Ján Papuga * FB skupina: Spoločenstvo slovenčinárov, priateľov školy a vyučovania * FB skupina: Školoveda * janpapuga.blog.pravda.sk * youtube: Ján Papuga * www . janpapuga . sk
*
Zdieľajte tento text, ak sa s ním stotožňujete, je verejný, netreba osobitný súhlas. Posielajte tento text na vyššie miesta, ak sa s ním stotožňujete. Posielajte ho médiám. Ukážte ho ľuďom, ktorí nie sú na internete. Aj takto sa menia veci. V prípade pravidelného informovania o mojich aktivitách sa pridajte do FB skupiny Školoveda alebo na môj osobný FB.
*
Odpovede na komentáre k tomuto blogu na tejto platforme nezverejňujem, nesledujem, nevyjadrujem sa k nim aj z dôvodu, že autori komentárov majú anonymné ID a môžu byť medzi nimi provokatéri. V prípade, že máte záujem o konštruktívnu pripomienku a moju reakciu na ňu, neváhajte ma kontaktovať prostredníctvom uvedených kontaktov.