Je nechutné, pokrytecké, neúctivé, neúprimné, neodborné, odporné, keď sa k rôznym dňom, počas ktorých si spomíname na boje za slobodu a demokraciu, vyjadrujú súčasní už dávno v rôznych oblastiach skompromitovaní politici, paródie politikov. Isto, možno sú takí, od ktorých by som poklonu pamätníku vzal vážne. Ale nie je ich väčšina.
To, čo máme usadené po dlhé roky v parlamente, vo vláde či na prezidentskom poste, je ďaleko od predstáv demokrata v tom najzákladnejšom význame. Ako sa napríklad môže hejliberálny politik, ktorému sú občania ďaleko za jeho osobným záujmom, vyjadrovať k príchodu vojsk 1968 na jednej strane a na strane druhej spochybňovať a urážať riadne zvoleného generálneho prokurátora za to, že spustil disciplinárne konanie voči pochybne zvolenému a odsúdenému (!!!) špeciálnemu prokurátorovi, nech by mal akékoľvek odborné kvality. Veď voľby nezávislých orgánov by mal demokrat rešpektovať a nevyjadrovať sa k nim. Veď sú produktom demokracie. Veď majú byť apolitické. Ale naši exponovaní politici demokraciu využívajú iba ako marketing, nežijú ňou, iba ju predstierajú a spomínajú ju ako obranu, keď si ich dovolí niekto spochybniť. Žiaľ, aj toto je účinný marketing pre voličov, ktorým nezostáva nič iné ako prikloniť sa k jednej z politických strán. Vedia, že všetci klamú, tak aspoň idú po vizuálnej stránke. Lebo keď sa takíto demokrati v oblekoch klaňajú pamätníkom a majú kvetnaté reči, zrazu sa zabúda na to, čo páchajú, robia, alebo aj nerobia.
Problém slovenskej demokracie je aj niekde inde. To, že máme demokraciu, akú máme, sa niekedy pripisuje tomu, že máme takých politikov, akých máme občanov. To je sčasti pravda, mnohí ľudia inklinujú k pochybným ľuďom, politickým kandidátom. Okrem toho slušní ľudia sa do politiky nehrnú. Buď sa obávajú toho, že im iní politici a médiá zničia dôstojnosť a narušia celú ich existenciu, ak by ozaj chceli meniť veci v prospech dobra a skutočnej demokracie. Alebo nemajú prostriedky na to, aby voliča, zaujali, aby sa výrazne prezentovali. A vtedy majú šancu buď bohatí kandidáti (až oligarchovia), alebo totálni chruňovia, čo vedia okolo seba spraviť príťažlivý bordel, ba neraz majú blízko k zločinnosti či k amorálnemu konaniu. Koho potom v tejto situácii voliť? Ak by sme aj voľby masívne odignorovali (veď niet koho voliť), neanulovali by sa. Rozhodlo by tých pár percent voličov, ktorým možno gauneri vyhovujú alebo sa radi nechajú zlákať kravatami, úsmevmi a klaňaním sa pamätníkom.
V podstate sme v neriešiteľnej situácii. V systéme, ktorý sa iba javí ako demokracia. A pravdepodobne k tým ďalším voľbám pristúpime, znova dúfajúc, že sa niečo zmení. Zvolia sa poslanci, spojí sa koalícia a je úplne jedno, čo si občan myslí o ich tajných vnútorných dohodách. A takto si povládnu celé štyri roky, keďže niet ústavnej možnosti, aby občan odvolal vládu, poslancov, ministrov, prezidenta. A ak sa zvolení politici spreneveria svojím volebným programov, nič sa nestane, idú ďalej. Len si predstavte, čo môžu za taký dlhý čas spáchať na občanoch i krajine! Nech, povedia, že je to demokratické, ľudia si zvolili. A je úplne jedno, že nedôvera v tú-ktorú koalíciu sa priblíži k minimu. A ani žiadne protesty, ktoré rôzni akože demokrati spochybňujú, ju neprinútia odstúpiť. Tento stav sa volá demokracia = vláda ľudu. Podobne je to pri komunálnej politike. Zvolíte starostu primátora a miestnych poslancov. Tu je ešte väčšia možnosť riešiť si osobné záujmy. Je verejným tajomstvom, ako si miestni poslanci vo svoj prospech presadzujú rôzne výhody. Ak aj obyvatelia odhalia nečestné konania, môžu sa aj roztrhať, demokracia nedovolí zasiahnuť do úzkej skupiny ľudí, ktorá rozhoduje o obrovskej mase ľudí. Za volebné obdobie môžu spraviť nenapraviteľné a dlhodobé škody. Vidíme to napr. pri masívnom zahusťovaní v Bratislave, ktorá sa ničí stavbami na každom voľnom mieste. A tie povoľujú politickí gauneri až do takej miery, že sú už viditeľne obmedzovaní jej obyvatelia, ktorí sa nakoniec radšej odsťahujú. Ale je to demokratické – koná sa v prospech ľudu. Hoci občania nemajú žiadne účinné páky na krotenie ľudí, ktorí vstupujú do politiky možno aj s dobrými zámermi, no tie sa veľmi rýchlo zmenia na egoistické a bezohľadné, označujúc sa za demokratické.
Toto veru nie je demokracia. A takýto systém si isto uchovajú aj tí nasledujúci politici. Lebo keby sme odkopírovali demokraciu tak, ako funguje napr. vo Švajčiarsku, tak som presvedčený, že hlupáci vo vedení štátu by mali značne obmedzené možnosti. A tie by nevyhovovali ich predstave slovenského variantu demokracie, teda neobmedzenej vlády politikov, nech sú akíkoľvek. Pozor, takéto vnímanie demokracie už sugestívne pociťujeme vo všetkých oblastiach…
PhDr. Ján Papuga, PhD. * Bratislava-Rača * janpapuga@gmail.com FB: Ján Papuga * IG: Ján Papuga * FB skupina: Spoločenstvo slovenčinárov, priateľov školy a vyučovania * FB skupina: Slobodná iniciatíva nezávislých občanov * FB skupina: Riazanet – BA-NM * janpapuga.blog.pravda.sk * youtube: Ján Papuga * www . janpapuga . sk
*
Zdieľajte tento text, ak sa s ním stotožňujete, je verejný, netreba osobitný súhlas. Posielajte tento text na vyššie miesta, ak sa s ním stotožňujete. Posielajte ho médiám. Ukážte ho ľuďom, ktorí nie sú na internete. Aj takto sa menia veci.
*
Odpovede na komentáre k tomuto blogu na tejto platforme nezverejňujem, nesledujem, nevyjadrujem sa k nim aj z dôvodu, že autori komentárov majú anonymné ID a môžu byť medzi nimi provokatéri. V prípade, že máte záujem o konštruktívnu pripomienku a moju reakciu na ňu, neváhajte ma kontaktovať prostredníctvom uvedených kontaktov.